Väčšina ľudí, ktorí poznajú meno Vladimir Nabokov, ho pozná len preto, že napísal Lolita. A väčšina ľudí, ktorí počuli o Lolite, o nej počula len preto, že je o pedofílii. Dokonca aj vo svojej dobe musel Nabokov bojovať s mylnou predstavou, že je pornografom. Každý vedel, o čo Lolite ide. Menej ľudí ocenilo umelecký povraz, ktorý v ňom Nabokov predviedol. Napísal vtipnú, dojemnú a krásnu knihu o diabolsky škaredej téme.
Nabokov napísal aj ďalšie majstrovské dielo – večne podceňovaný Pale Fire. V Pale Fire sa nemusíte obávať žiadnej tmy. Je to čistá zábava, slávna ukážka Nabokovovej komickej bujarosti a verbálnej veľkorysosti. Čítať ju znamená sledovať pri hre skvelú literárnu myseľ, ktorá sa so slovami zabáva toľko, koľko je len možné.
Scéna z filmovej adaptácie Lolity s Jeremym Ironsom a Dominique Swainom v hlavnej úlohe.
Pale Fire sa objavil v roku 1962. Inšpirácia preň vyrástla z iného projektu, ktorým bol Nabokov v tom čase zaneprázdnený. Vo svojej funkcii odborného vedca pracoval na obrovskom komentovanom preklade Puškinovho Eugena Onegina, národnej básne Nabokovovej dávno stratenej ruskej vlasti.
Keď Nabokov pracoval na svojej verzii Puškina, v jeho predstavivosti sa inkuboval Bledý oheň ako druh literárneho „čo ak? Čo keby napísal román, ktorý by odrážal a parodoval formu odborného vydania? V centre románu by bola dlhá výpravná báseň, ktorú napísal fiktívny americký básnik – geniálny typ Roberta Frosta menom John Shade. Okolo tejto básne by bol úvod, index a súbor poznámok, ktoré zložil fiktívny editor – výstredný Shadeov priateľ a sused menom Charles Kinbote.
Prostredníctvom postavy Kinboteho mohol Nabokov preskúmať ďalšie lahodné „čo ak?“ Čo keby anotátor Shadeovej básne nebol len výstredný, ale úplný cvok? Čo ak by mylne veril, že Shadeova báseň bola celá o ňom? Čo ak uniesol poznámky básne a zmenil ich na akúsi maniakálnu a hlboko pomýlenú autobiografiu?
Bledý oheň už bol odvážny postmoderný vynález ešte predtým, ako o tom Nabokov napísal slovo. Realizácia tohto konceptu si však vyžadovala neuveriteľné množstvo spisovateľských zručností. Len na začiatok by Nabokov musel zložiť tisícriadkovú báseň, ktorá by znela ako dielo slávneho a domáceho amerického básnika – chlapíka, ktorého spôsob slov bol americký ako jablkový koláč.
A Nabokov bol Rus ako blini. Narodil sa v aristokratickej ruskej rodine, počas boľševickej revolúcie utiekol z vlasti. Usadil sa v Berlíne a svoje prvé romány napísal v ruštine. Po nástupe Hitlera k moci sa Nabokov a jeho židovská manželka presťahovali do Paríža. Keď sa nacisti priblížili k Parížu, Nabokovci sa presťahovali do Ameriky.
V istom zmysle sa Nabokov stal americkým spisovateľom, ktorý písal romány v angličtine o americkom živote. Ale jeho talent bol príliš veľký a individuálny na to, aby ho obsiahlo jedno miesto alebo jazyk. Hoci angličtina nebola jeho materinským jazykom, stal sa jedným z najobludnejšie vynaliezavých štylistov v celej anglickej literatúre.
