Historik Paul Cooper zameriava svoj výskum na pád civilizácií. Z jeho slov vyplýva, že tú našu môže stretnúť podobný osud, aký nastal pri kolapse doby bronzovej.
„Je možné, že ľudia budú hromadne utekať z oblastí, ktoré už nebudú pre klimatické zmeny obývateľné, čím sa vytvorí tlak aj na zvyšok sveta. Tento scenár by bol mimoriadne krutý,“ hovorí.
Zdôrazňuje, že v minulosti nám už mnohé krízy pomohli zvrátiť technologický pokrok. Myslí aj na to, čo po sebe zanecháme budúcim civilizáciám.
Rozpadom veľkých impérií sa venuje v úspešnom podcaste a vo svojej novej knihe Z výšin do prachu, ktorá vyšla vo vydavateľstve Denníka N koncom októbra.
Aké to je zažiť pád civilizácie?
Skúsenosti ľudí sa v histórii veľmi líšili. V takom Egypte či Konštantínopole by ste zrejme žiadnu zmenu vôbec nepostrehli. Ak by sa vás niekto spýtal, ako ste prežívali rozpad svojho impéria, zrejme by ste sa ho museli opýtať, aký kolaps vlastne myslel. Na iných miestach to bolo o niečo vážnejšie. Ak by ste na vlastnej koži zažili pád Západorímskej ríše, pravdepodobne by ste sledovali nejaký rozvrat. Na územiach Galie, teda dnešného Francúzska, či na severe Afriky by okolo vášho domu prešla nepriateľská horda barbarov. Zároveň by ste si asi všimli, že mosty, o ktoré bolo predtým dobre postarané, nikto neopravuje. Ale aj v tomto prípade by váš život zostal do značnej miery nezmenený. Hoci by ste platili dane inej osobe, pravdepodobne by ste sa venovali svojmu biznisu ako za Rimanov. No potom sú miesta, kde bol kolaps civilizácie podstatne dramatickejší.
Kde napríklad?
Napríklad v rímskej provincii Británie, kde prebiehala neustála výmena tovaru s pevninskou časťou ríše. Keď tam Rimania po roku 410 stratili moc, výrazne to ovplyvnilo prakticky každý aspekt britského života. Ľudia tam napríklad prestali robiť prívarky, pretože už neboli schopní robiť hrnce. Keďže tam výroba klincov prestala, menili sa rakvy, do ktorých pochovávali svojich mŕtvych. Postupne aj z týchto dôvodov opúšťali mestá a začali znovu objavovať hrady, ktoré v predchádzajúcich štyroch storočiach neboli obývané. Ak by ste to zažili, pravdepodobne by ste mali pocit, že došlo k apokalyptickej zmene.
Zároveň opakovane zdôrazňujete, že mnohé civilizácie neskolabovali zo dňa na deň. V niektorých prípadoch ich zrútenie trvalo desaťročia.
Platilo to napríklad počas kolapsu doby bronzovej. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že nešlo ani o jednu udalosť, ale skôr o sériu zdanlivo nesúvisiacich kľúčových momentov. Ukazuje, že kolaps civilizácií je často mimoriadne zložitý.
Kolaps doby bronzovej z 12. storočia pred Kristom je jednou z najväčších záhad celej histórie. Skrátka – historici sa už dlho snažia odhaliť, prečo sa toľko entít – od mykénskej a minojskej civilizácie až po egyptskú Novú ríšu – zrútilo jedna za druhou. V knihe popisujete, že tieto formácie boli na sebe viac závislé, ako si často uvedomujeme. Ako si to máme predstaviť?
Tak, že tieto spoločnosti na Blízkom východe a v Stredomorí boli natoľko komerčne prepojené, že to pripomínalo skorú globalizáciu. Nejaký tovar bol dovezený
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte predplatné? Prihláste sa
Zdroj správ
