Pred niekoľkými rokmi, v auguste 2019, som bol pozvaný na seminár Counterpoint Belehrad („Úloha umenia v časoch krízy a vojny“) kvôli prekladu mojich kníh do srbčiny.
Hostiteľom tejto jednodňovej konferencie bol Vladan Vukosavljević, minister kultúry Srbska, a pozvali umelcov ako Zhang Xiching z Číny, Emir Kusturica, slávny srbský režisér, Mehmed Baždarević zo Srbska, Slobodan Despot zo Švajčiarska a German Sadulayev z Ruska. Konalo sa v sále Belehradského múzea kinematografie a moje pozvanie podpísal vtedajší minister kultúry Srbska.
Vzhľadom na tému seminára („Úloha umenia v časoch krízy a vojny“) som si so sebou priniesol niekoľko mimovládnych, obľúbených zážitkov odo mňa a mojich priateľov. Medzi ne patrilo organizovanie súťaží v čítaní kníh zo spomienok oddaných mužov a žien z vojny v Iráne a Iraku, ktoré sme usporiadali vo väzniciach mojej krajiny a ktoré boli veľmi dobre prijaté. Priniesol som aj filmy o programoch, ktoré zmierňovali škodlivý psychologický dopad osemročnej vojny, najskôr pre iránske a potom iracké deti. Tie som ukázal na seminári poslucháčom a samotnému ministrovi.
Minister považoval tieto skúsenosti za veľmi zaujímavé a pozoruhodné a v posledný večer, počas rozlúčkovej večere, ma odtiahol nabok. Chváliac tieto ľudové iniciatívy a súťaže v čítaní kníh na podporu lepšieho ľudského myslenia a správania medzi väzňami a zločincami ma požiadal, aby som akýmkoľvek spôsobom pomohol, aby sa tieto súťaže s použitím kníh spomienok srbských generálov a hrdinov juhoslovanských vojen za odtrhnutie mohli konať aj vo väzniciach ich krajiny.
Pri všetkej úcte k ministrovi som mu povedal, že mám tri jednoduché otázky. Ak by na tieto otázky odpovedal kladne, určite by som túto skúsenosť implementoval do ich väzníc.
Moja prvá otázka bola: „Pán minister, máte v srbskej armáde generála, ktorý pri pozemnom útoku vždy predbieha najmladšieho vojaka?“
Povedal: „Nie, pretože miesto generála je na veliteľských postoch vzadu, nie v prednej línii.“
Moja druhá otázka bola: „Máte vo vašich nedávnych vojnách veliteľa, ktorého smrť by rozplakala všetkých ľudí vo vašej krajine a jeho vojakov, ako keby stratili svojho otca alebo staršieho brata?“
Presne si pamätám, že po krátkej odmlke ukázal hlavou, teda nie.
„A teraz, pán minister, tretia otázka. Ak by bola vaša odpoveď skutočne áno, nebral by som do úvahy dve predchádzajúce negatívne odpovede a vrátil by som sa bezplatne do vašej krajiny, aby som viedol súťaže v čítaní kníh s memoármi srbských generálov a hrdinov vo väzniciach vašej krajiny.“
„A moja otázka znie: Máte v Srbsku veliteľa, ktorý by po niekoľkých rokoch bojov s armádami Kosova a Bosny boli všetci vojaci a velitelia týchto dvoch bývalých nepriateľských krajín ochotní nezištne bojovať za jeho vec, bez akéhokoľvek materiálneho podnetu, a dokonca by zaň aj zomrel?“
Odpoveď ministra mi bola jasná vopred; nemal inú odpoveď ako „nie“.
Nakoniec som mu povedal: „Kedykoľvek nájdete takýchto veliteľov – nielen v Srbsku, ale v celom západnom svete – vedzte, že určite môžete použiť ich spomienky z vašich vojen, aby ste zo zločincov vo väzniciach urobili dobrých ľudí.“
Sedem rokov po tejto konferencii som stále pevne presvedčený, že Západ nikdy skutočne nerozumie ľuďom z Východu a vo svojich najvyšších stupňoch štátnictva a militarizmu nikdy nepochopil skutočné ľudské potešenie byť skutočným vzorom pre zlepšenie druhých.
V opačnom prípade by sa jednotlivci ako (Zelenskyy), Netanjahu a Trump, namiesto toho, aby sa poučili z vlastných mylných skúseností na východe, nestali praktickými hrdinami ich života.
Môžu byť títo traja jednotlivci, so všetkou propagandou západných médií, skutočne dobrými vzormi pre všetky naše deti v živote?
Zamyslite sa nad odpoveďou na túto štvrtú otázku, tak ako to urobil srbský minister kultúry.
