Umelá inteligencia už nie je vzdialeným prísľubom ani exkluzívnym nástrojom technologických laboratórií. Je to fenomén, ktorý potichu, ale hlboko preniká do každého kúta nášho každodenného života: od toho, ako sa učíme a pracujeme, až po to, ako sa rozhodujeme a máme vzťah. V tomto kontexte sa gramotnosť AI stáva strategickou otázkou prežitia a rozvoja krajiny.
Pochopenie, interakcia a tvorba s AI už nie je výsadou vyhradenou pre odborníkov alebo programátorov. Ide o novú formu gramotnosti, ktorá definuje, kto sa bude v budúcnosti aktívne zúčastňovať a kto zostane mimo. Tak ako v 20. storočí pokrok národov závisel od schopnosti ich občanov čítať a písať, v 21. storočí to bude závisieť od ich schopnosti porozumieť, používať a ovládať umelú inteligenciu.
Gramotnosť AI sa neobmedzuje len na to, ako používať nástroj alebo vydávať presné pokyny. Zahŕňa to rozvíjanie kritického myslenia o jej výsledkoch, pochopenie toho, ako fungujú algoritmy, rozpoznávanie predsudkov a rizík a predovšetkým udržiavanie inteligentného ľudského dohľadu, ktorý riadi rozhodnutia. Nejde o nahradenie ľudskej bytosti, ale o jej posilnenie.
Toto sa nepáči autoritárom
Prax profesionálnej a kritickej žurnalistiky je základným pilierom demokracie. Preto to trápi tých, ktorí veria, že sú vlastníkmi pravdy.
Ako používať AI bez straty mysle
Krajiny, ktoré pochopia túto výzvu, budú môcť lepšie vytvárať inovácie, viesť priemyselné odvetvia a zaručiť svoju digitálnu suverenitu. Tí, ktorí to ignorujú, budú čeliť odlivu talentov, strate konkurencieschopnosti a technologickej závislosti. Nová globálna priepasť nebude medzi gramotnými a negramotnými, ale medzi tými, ktorí ovládajú umelú inteligenciu, a tými, ktorí ju ledva používajú bez toho, aby jej rozumeli.
„Nejde o nahradenie ľudskej bytosti, ale o jej posilnenie.“
V Argentíne je výzva naliehavá a prierezová. Gramotnosť v oblasti umelej inteligencie musíme začleniť na všetkých úrovniach vzdelávania, od základnej školy až po odbornú prípravu, ako aj do obchodných, vládnych a sociálnych štruktúr. Nejde len o vyučovanie programovania či robotiky, ale o výchovu občanov schopných eticky uvažovať o využívaní technológií, chápať ich dôsledky a využívať ich potenciál pre spoločné dobro.
Technické znalosti sú nevyhnutné, ale nepomáhajú. Príprava na éru umelej inteligencie si vyžaduje rozvoj jedinečných ľudských zručností: kreativitu, empatiu, kritické myslenie a zmysel pre etiku. Iba spoločnosť gramotná v AI sa bude môcť vedome rozhodnúť, ako a prečo ju chce používať.
Integrácia tejto novej gramotnosti si vyžaduje spoločnú zodpovednosť. Štát, firmy, univerzity a spoločenské organizácie musia koordinovať úsilie pri navrhovaní verejných politík, regulačných rámcov a vzdelávacích programov, ktoré zabezpečia etické, inkluzívne a humanistické prijatie umelej inteligencie.
Budúcnosť nebude definovaná silou algoritmov, ale úrovňou informovanosti a pripravenosti používateľov. Argentína má možnosť – a zároveň povinnosť – pripraviť sa na túto civilizačnú zmenu. Nejde len o prispôsobenie sa novej technologickej paradigme, ale o rozhodnutie, aký typ spoločnosti chceme v tejto novej dobe vybudovať.
Je čas konať. Budúcnosť patrí tým, ktorí vedia čítať jazyk umelej inteligencie a písať s ním ďalšiu kapitolu ľudského rozvoja.
*Prezident nadácie ArgenIA
