ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Fit jogurty, proteínové tyčinky či nápoje bez cukru často obsahujú umelé sladidlá, ktoré im dodajú sladkú chuť bez zbytočných kalórií. Vytvárajú dojem „diétnej“ sladkosti, no ukazuje sa, že sa dostávajú aj do veľmi citlivého prostredia mozgu.
Nedávna štúdia zistila, že ľudia s vyšším príjmom umelých sladidiel dosahujú horšie výsledky v testoch kognitívnych funkcií, ako je pozornosť, pamäť či rýchlosť spracovania informácií. Ešte prekvapivejší je fakt, že najvýraznejší pokles kognitívnych schopností bol zaznamenaný u mladších ľudí.
Ako prebiehal nedávny výskum
Časopis Neurology nedávno zverejnil článok, v ktorom sa autori podrobne zaoberali tým, ako umelé sladidlá ovplyvňujú kognitívne funkcie. Výskumný tím využil už existujúcu brazílsku kohortu „ELSA Brasil“ a zameral sa na 12 772 dospelých štátnych zamestnancov.
Na začiatku mali účastníci minimálne 35 rokov (priemerný vek bol okolo 52). Výskumníci systematicky skúmali týchto ľudí v troch intervaloch: od roku 2008 do roku 2010, od roku 2012 do roku 2014 a nakoniec od roku 2017 do roku 2019.
Na začiatku každý účastník vyplnil podrobný dotazník o svojej strave. Išlo o dotazník frekvencie konzumácie potravín, ktorý sa používa aj v iných veľkých epidemiologických štúdiách. Z týchto údajov potom vypočítali denný príjem siedmich nízkokalorických alebo bezkalorických sladidiel. Konkrétne sledovali aspartám, sacharín, acesulfám K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatózu.
Na základe množstva prijatých umelých sladidiel rozdelili účastníkov do troch skupín. Prvú tvorili ľudia s veľmi nízkymi príjmami, druhú skupinu tvorili tí so strednými príjmami a do tretej patrili tí, ktorí dostávali najvyššie dávky umelých sladidiel.
Priemerný účastník konzumoval približne 92 miligramov denne, no v skutočnosti sa hodnoty medzi jednotlivcami značne líšili. Najvyššie príjmy zodpovedali množstvu, ktoré si viete predstaviť ako pravidelnú konzumáciu diétnych nápojov a potravín označených ako „bez cukru“.
Kognitívne funkcie boli hodnotené pomocou šiestich štandardizovaných testov. Zamerali sa na pamäť, pozornosť, rýchlosť spracovania informácií a verbálnu plynulosť, teda schopnosť rýchlo a flexibilne pracovať s pojmami a jazykovými asociáciami. Pri interpretácii výsledkov vedci starostlivo zvažovali aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie mozgu.
Zohľadnili vek, pohlavie, úroveň vzdelania, fajčenie, fyzickú aktivitu, celkový energetický príjem, prítomnosť chronických ochorení a ďalšie premenné, aby sa minimalizoval vplyv možných mätúcich faktorov.
Umelé sladidlá a ich vplyv na mozog
Ukázalo sa, že ľudia s miernym a vysokým príjmom umelých sladidiel vykazovali rýchlejší pokles verbálnej plynulosti a celkového kognitívneho skóre v porovnaní s ľuďmi s najnižšou spotrebou. Tento účinok bol však pozorovaný len u ľudí mladších ako 60 rokov.
Zaujímavý detail pochádza z rozboru jednotlivých látok. Vedci zaznamenali pokles kognitívnych funkcií pri väčšine skúmaných umelých sladidiel. Jedinou výnimkou bola tagatóza, kde takéto spojenie nepreukázali.
Uvedená štúdia patrí k observačným výskumom, čo znamená, že z nej nie je možné vyvodiť jednoznačnú kauzalitu. Debata o tom, ako umelé sladidlá ovplyvňujú mozog a nervový systém, sa však začala dávno pred týmto dielom. Vedci už desaťročia spájajú umelé sladidlá s rizikom kognitívneho poklesu a bolesti hlavy.
Aspartam je najdlhšie používané a najdôkladnejšie preskúmané nízkokalorické sladidlo. Neurológovia, internisti, alergológovia ju systematicky skúmajú už od 80. rokov minulého storočia a sledujú jej súvislosť s pamäťou, pozornosťou a bolesťami hlavy.
Obzvlášť zaujímavé výsledky priniesli práce, ktoré skúmali súvislosť medzi aspartámom a formaldehydom, známym karcinogénom. Ľudia, ktorí pravidelne konzumovali potraviny s aspartámom, často reagovali pozitívne na formaldehydové kožné testy.
Aspartám sa v ľudskom tele metabolizuje na viacero produktov a objavuje sa medzi nimi aj formaldehyd. Autori týchto štúdií preto predpokladali, že aspartám môže u citlivejších jedincov pôsobiť ako spúšťač migrény. Neskôr to potvrdili aj ďalšie štúdie. „Dve z troch randomizovaných štúdií aspartámu ukázali pozitívnu koreláciu medzi sladidlom a bolesťou hlavy,“ povedal Vincent Martin, MD, lekár z UC Health.
Aj pri sukralóze lekári popisujú niekoľko kazuistík, v ktorých sa u konkrétnych pacientov po jej konzumácii objavili bolesti hlavy či zhoršenie pamäti. Tieto zistenia nie sú samy osebe dôkazom, ale zapadajú do širšieho obrazu, v ktorom umelé sladidlá nie sú len „nevinnými náhradami cukru“, ale látkami so skutočnými neurobiologickými účinkami. Preto v oblasti sladidiel stále potrebujeme kvalitný klinický výskum na ľuďoch.
Prečítajte si viac z kategórie: Lifehacking
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroj: Neurológia, Medscape, UC Health
Zdroj správ
