ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Aloe vera sprevádza ľudstvo po generácie. Po stáročia ju ľudia vnímali ako rastlinu, ktorá upokojuje podráždenú pokožku a podporuje prirodzené hojenie, no skupina vedcov to začína vidieť celkom inak.
V ich počítačových modeloch sa listy tejto nenáročnej rastliny menia na malú chemickú továreň, ktorá môže jedného dňa pomôcť pri liečbe Alzheimerovej choroby, uvádza Scitech Daily.
Čo skrýva obyčajná aloe vera?
Alzheimerova choroba predstavuje jednu z najnáročnejších medicínskych výziev súčasnosti. Ako najčastejšia príčina demencie postupne ničí pamäť a oslabuje schopnosť zvládať každodenné činnosti. Toxické bielkoviny sa hromadia v mozgu a nervové bunky strácajú svoj kľúčový komunikačný nástroj – acetylcholín.
Súčasné lieky často pracujú s touto látkou. Inhibujú enzým acetylcholínesterázu, ktorý je zodpovedný za rozklad acetylcholínu, čím dočasne zvyšujú jeho hladinu. Pacient tak môže určitý čas lepšie myslieť a fungovať, no choroba pokračuje a súčasná medicína ju nedokáže zastaviť.
V nedávnej štúdii sa vedci namiesto klasických laboratórnych experimentov zamerali na výpočtové metódy. Najprv vybrali niekoľko zlúčenín prítomných v listoch aloe vera a potom simulovali, ako by sa tieto molekuly správali v blízkosti enzýmov spojených s Alzheimerovou chorobou.
„Hlavným cieľom tejto štúdie bolo identifikovať potenciálne inhibítory medzi bioaktívnymi zlúčeninami Aloe vera, ktoré sú schopné účinne cieliť na enzýmy acetylcholínesterázu (AChE) a butyrylcholínesterázu (BChE),“ uvádzajú autori.
Najväčšia pozornosť bola venovaná beta-sitosterolu, rastlinnému sterolu, ktorý sa v modeloch viazal na oba enzýmy a dokázal si udržať stabilnú väzbu aj počas dlhých simulácií. Simulácie naznačujú, že beta-sitosterol pôsobí ako duálny inhibítor. V klinickej praxi by takýto efekt znamenal schopnosť zasiahnuť súčasne AChE aj BChE, čo má mimoriadny význam, pretože ich aktivita sa pri rozvoji Alzheimerovej choroby mení.
Beta-sitosterol však nebol jediným kandidátom. Štúdia sa zaoberá aj kyselinou jantárovou, ďalšou látkou spojenou s aloe vera. „Komplexná analýza podporuje potenciál týchto zlúčenín ako bezpečných a účinných terapeutických činidiel,“ povedal Samir Chtita, jeden z autorov štúdie.
Od simulácie po skutočnú liečbu
Samotná väzba na enzým však nestačí. Potenciálny liek musí prejsť aj cez biologické bariéry tela. Preto sa tím pozrel na parametre označované skratkou ADMET. Je to súbor vlastností, ktoré popisujú vstrebávanie, transport v organizme, metabolizmus, vylučovanie a toxicitu. Inými slovami, vedci sa pýtali, či je možné tieto molekuly efektívne absorbovať, dostať sa na správne miesto a nepoškodzovať zdravé tkanivá.
Podľa ich modelov vyzerajú profily beta-sitosterolu a kyseliny jantárovej priaznivo, s náznakmi dobrej znášanlivosti a nízkej toxicity. Komplexná analýza podporuje predstavu týchto molekúl ako bezpečných a potenciálne účinných terapeutických činidiel.
Vedci však zdôrazňujú, že ide len o počítačové simulácie. Výpočtové metódy dnes dokážu veľmi presne odhadnúť správanie molekúl, ale nedokážu nahradiť zložitú fyziológiu živého organizmu.
Ďalším krokom budú experimenty v laboratóriu na purifikovaných enzýmoch, potom testy na bunkách a nakoniec na zvieracích modeloch. Až po dlhom reťazci takýchto overovaní má zmysel uvažovať o klinickom skúšaní na ľuďoch.
Napriek týmto obmedzeniam prináša štúdia dôležité posolstvo. Ukazuje, že aloe vera ponúka množstvo bioaktívnych látok vhodných pre farmaceutický výskum. „Ľudstvo siaha po aloe vera od pradávna. Mnohé kultúry ju nazývajú ‚zázračná rastlina‘ a používajú ju už viac ako 3000 rokov,“ píšu autori.
Upozorňujú, že dnes ho ľudia najčastejšie používajú v kozmetike a zdravotných produktoch, no mohol by byť súčasťou úplne nového výskumu zdravia mozgu.
Prečítajte si viac z kategórie: Lifehacking
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroje: Scitech Daily, Science Direct
Zdroj správ
