Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach sa snaží získať do svojej zbierky vzácne nástenné kyvadlové hodiny a hľadá prostriedky na ich nákup. Ako vysvetlil riaditeľ VSM Dominik Béreš, približne pred dvoma rokmi múzeum získalo informácie o hodinách, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobené pred 200 rokmi v Košiciach.
Článok pokračuje pod videoreklamou Článok pokračuje pod videoreklamou
Výnimočné hodiny
„Po hlbšom pátraní ide skutočne o jedny z posledných 200-ročných výnimočných hodín košického hodinára Johanna Lehrnera „Kassána“. Nakoľko diela tohto významného majstra možno nájsť od New Yorku cez Londýn, Paríž, Viedeň či Budapešť, väčšinou však v súkromných rukách a zbierkach, a žiaľ v Košiciach sa nezachovali v pôvodných kontúrach na verejnom „areáli“, považujeme ich za doslova povinnosť uchovávať vo verejnom „areáli“ (napr. taký vzácny exemplár, kde bol vyrobený – v Košiciach,“ povedal Béreš.
Dodal, že pred dvoma rokmi bola vyvolávacia cena týchto hodiniek na trhoch so starožitnosťami 60 000 eur. Ide o 160 cm vysoké kyvadlové nástenné hodiny s extrémne dlhým chodom, šesť mesiacov od nastavenia. Sú bez známok poškodenia alebo reštaurovania, komplet je v pôvodnom neporušenom stave a plne funkčný. Rok ich výroby je približne 1825 až 1830.
„Po niekoľkých diskusiách a návštevách viedenského historika umenia a antikvariátu sa nám podarilo znížiť cenu o 50 percent, teda na súčasných 30-tisíc. Pre naše múzeum je to však stále vysoká suma, a to aj napriek tomu, že na európskom západe či v Amerike sa štandardne predávajú podobné hodiny za dvojnásobok,“ vysvetľuje riaditeľ VSM.
Trvanie kurzu je šesť mesiacov
Podľa popisu na sociálnych sieťach múzea majú nástenné kyvadlové hodiny puzdro z masívneho čerešňového dreva s brezovou vložkou, smaltovaný ciferník, pozlátenú lunetu s gravírovaným vzorom a moderné oceľové ručičky, sekundovú ručičku. Strojček je uzavretý skleneným krytom, má mŕtve tempo a dlhý navíjací bubon, ktorý vyčnieva zo zadnej časti puzdra. Hodiny majú tiež veľké olovené závažie, ktoré sa pohybuje za stenou skrinky, pružinový záves a kyvadlo z oceľovej tyče. Po natiahnutí je trvanie behu šesť mesiacov.
„Vzácnosť hodín dokazuje aj nezávislý posudok odborníka z Bratislavy, pričom hlavný dôraz je kladený na technické prevedenie (na tú dobu veľmi komplikované), čerešňa a buxus, mosadz, e-mail a olovo, stroj s grahamovým schodom, dvojitá stena, za ktorou je ťažké závažie na ľanovom bubne, trojstranné presklenie, ciferník s týmto typom „ručného písania“ hodiniek Kassán „Laterndluhr“ je ich výskyt zriedkavejší – o to vzácnejší,“ dodal Béreš.
Spresnil tiež, že múzeum v súčasnosti dostalo na nákup týchto hodín päťtisíc z Fondu na podporu umenia, no žiadali sumu 15-tisíc eur. Ďalších desaťtisíc prispeje zriaďovateľ VSM, ktorým je Košický samosprávny kraj. Béreš dodal, že z rozpočtu VSM si ešte môžu dovoliť približne päťtisíc eur.
Ostáva „nájsť“ ďalších 10 000 eur
„Po korektnosti ešte musíme „zohnať“ ďalších 10 000 eur, čo považujeme za nie až tak nereálnu sumu, najmä v potenciálnych radoch solventnejších firiem a podnikateľov. Najmä, keď sa týmito vystavenými hodinami zvýrazní meno donora alebo firmy, ktorá nám tieto hodiny pomôže zachovať pre ďalšie generácie Košičanov),“ povedal niektorým hodinám, či už osobnosťou možno veľmi dlhú dobu propagácie aj riaditeľ firmy. múzeum.
Zdôraznil však, že čas majú len do konca tohto roka, pričom samotné hodiny sú na krátkodobej výstave v historickej budove múzea. „Potom sa musí rozhodnúť, či ich viedenský starožitník odvezie do Viedne a predá na súkromných zberateľských trhoch, alebo ostanú navždy v múzeu – pre oči (a uši – keďže sú stále funkčné) verejnosti,“ dodal Béreš.
Upozornil, že asi nepôjdu cestou vyhlásenia verejnej zbierky napríklad na portáli Donio.
„Takúto zbierku sme však už v minulosti absolvovali pri kampani „adoptuj baroko“, no, žiaľ, popri mnohých charitatívnych a filantropických projektoch či zbierkach sme vody veľmi „nezamútili“. A zároveň treba povedať, že tí, čo radi prispejú čo i len malou čiastkou, si často myslia, že nemajú čo hľadať v podobnom type zbierok od verejných a zriadených kultúrnych inštitúcií,“ uzavrel. riaditeľ VSM s tým, že preto veria, že sa nájde jeden alebo dvaja väčší sponzori, ktorí múzeu pomôžu túto „akvizíciu“ financovať.
Múzeum je možné kontaktovať na adrese info@vsmuzeum.sk.
Známy hodinár z Košíc
Podľa informácií na stránke múzea hodinársky majster Johann Lehrner pochádzal z Dolného Rakúska, konkrétne z oblasti známej ako Weinviertel. Nie je známe, kde sa vyučil za hodinára, ale podľa zápisu v knihe prešporských hodinárskych tovarišov je známe, že v rokoch 1816 až 1818 pracoval u miestneho hodinára Gottfrieda Löhneho. V roku 1819 sa Lehrner prvýkrát spomína ako tovarišský hodinár v mestských záznamoch mesta Košice v roku 1819, o rok neskôr, v roku 1820, sa do tohto mesta presťahoval.
„V roku 1823 bol prijatý do cechu košických hodinárov a začala sa jeho etapa slávneho košického hodinára s „majstrovskými“ prácami. Pôvodne bol „malým“ hodinárom, ale postupne sa špecializoval na výrobu veľkých typov hodín s dlhou dobou chodu. Jeho hodiny sa vyznačovali nákladným technickým riešením a vyznačovali sa niekoľkými prvkami jednotlivých štátov „ručného stroja, napr. Lehrnerove hodiny neslúžili len na meranie času, ale boli aj technickým a umeleckým dielom.
Výstavu Lehrner Kassán – hodinársky majster si môžete pozrieť vo VSM do 20. decembra tohto roku v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru.
