ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Niečo sa vo svete mení. A najbohatší ľudia prestali hrať podľa starých pravidiel už dávno. Jeff Bezos predal akcie Amazonu za viac ako 15 miliárd dolárov len za pár mesiacov.
Mark Zuckerberg vybudoval na Havaji súkromný komplex s podzemným bunkrom, pričom celý projekt Koolau Ranch má odhadovanú hodnotu 270 miliónov dolárov. Warren Buffett drží rekordných 381 miliárd dolárov v hotovosti, čo je asi 31 % z celého portfólia Berkshire Hathaway.
Ray Dalio v roku 2025 výrazne zvýšil svoje investície do zlata a odporúča investorom, aby do drahého kovu alokovali až 15 % svojho portfólia, pričom varuje pred dlhovou krízou a devalváciou meny. Zdá sa, že to nie je náhoda, ale skôr príprava. Nie pre ďalšiu krízu. Ale na konci ekonomickej éry, ktorá im pomohla zbohatnúť.
Kým ľudia na pumpách nadávajú na ceny a kupujú 5-eurové latté, v pozadí prebieha systematická zmena. Nájomné rastie, mzdy stagnujú. Ceny potravín sa zdvojnásobili, no počúvame, že žijeme v období „rekordne nízkej nezamestnanosti“.
Zatiaľ čo bežný človek zisťuje, ako zaplatiť hypotéku, miliardári potichu opúšťajú trh s akciami, dlhopismi a inými papierovými aktívami. Kupujú pôdu, vodné práva, energetickú infraštruktúru, vzácne kovy – skutočné aktíva, ktoré budú mať hodnotu aj vtedy, keď sa súčasný finančný systém zrúti.
Zisk pri kolapse
Kríza je príležitosť. A čím väčší kolaps, tým väčšia možnosť lacného nákupu. Takto to vidia fondy ako Blackstone, ktoré kúpili desaťtisíce domov. Alebo investičné spoločnosti, ktoré nakupujú pohrebné služby, veterinárne ambulancie či nemocnice. Nie preto, že by chceli poskytovať služby. Ale preto, že ide o stabilný príjem. Keď nemáte na výber, musíte zaplatiť. A ich výnos rastie.
Globálny dlh dosiahol 251 biliónov dolárov. Svetový HDP? Asi 115 biliónov. Tento rozdiel sa nedá vysvetliť ani vyriešiť. Finanční experti varujú, že globálny dlh predstavuje 235 % svetového HDP, čo znamená, že dlh je viac ako dvojnásobkom ročného príjmu celého sveta. To nie je varovanie. To je odpočítavanie.
Systém ako pyramída
Predstavte si pyramídovú hru, kde nový hráč platí starému hráčovi. Presne takto dnes funguje svetová ekonomika. Staré dlhy splácame novými úvermi. Kupujeme veci na úver a dúfame, že budúcnosť bude lepšia.
Pozná to každý, od prezidentov bánk až po vládnych poradcov. Málokto to však povie nahlas, pretože systém funguje len dovtedy, kým všetci hrajú hru. Nečakajte veľký krach ako v roku 2008, keď banky skrachovali a ľudia o pár dní prišli o prácu. Tentoraz je to inak. Kolaps sa deje pomaly, každý deň.
Jedlo je drahšie. Bývanie je nedostupné. Plat vám ostal takmer rovnaký, no nenakúpite si s ním toľko ako doteraz. Dom alebo byt? Môžete si ho kúpiť len vtedy, ak už máte peniaze alebo bohatých rodičov.
Sme závislí od rastu financovaného dlhmi. Ale keď už budúcnosť nie je dostatočne sľubná na to, aby sa dalo požičiavať, systém sa zrúti. Miliardári to vedia. A už majú pripravenú únikovú cestu.
Prečo miliardári stavajú bunkre?
Niektorí z najbohatších ľudí planéty už roky nestavajú vily, ale prístrešky. Mark Zuckerberg začal budovať svoj súkromný komplex Koolau Ranch na havajskom ostrove Kauai v roku 2014.
Na ploche viac ako 560 hektárov vzniká izolovaná rezidencia s vlastnými zdrojmi energie a potravín, vrátane podzemného krytu s rozlohou 460 metrov štvorcových.
Remeselníci pracujúci na stavbe museli podpísať zmluvu o mlčanlivosti a takmer dva metre vysoký betónový múr oddeľuje projekt od ulice. Oficiálne to má byť len „suterén“, no medzi susedmi sa šušká o antiapokalyptickom bunkri – luxusnej verzii „netopierej jaskyne“ pre miliardára.
Zuckerberg si podobný „podzemný prístavok“ nechal postaviť v Palo Alto v Kalifornii, kde kúpil 11 nehnuteľností za viac ako 100 miliónov dolárov a pod jednou z nich vznikol ďalší masívny podzemný priestor. Sám popiera, že by išlo o bunker „súdneho dňa“. Čím viac však odmieta, tým viac narastá podozrenie.
Nie je sám. Reid Hoffman, zakladateľ LinkedIn, verejne priznal, že zhruba polovica jeho miliardárskych známych má „poistenie proti apokalypse“. Za najobľúbenejšiu destináciu označil Nový Zéland – ďaleko od geopolitických konfliktov, s bohatými vodnými zdrojmi a nízkou hustotou obyvateľstva.
Ešte zvláštnejšie pôsobia informácie z prostredia vývojárov umelej inteligencie. Podľa knihy novinárky Karen Hao Ilya Sutskever, spoluzakladateľ OpenAI, v roku 2023 navrhol, aby spoločnosť postavila bunker pre svojich špičkových vedcov, skôr než uvoľní model AGI – umelej všeobecnej inteligencie, ktorá má potenciál zodpovedať ľudskému mozgu.
„Určite postavíme bunker predtým, ako spustíme AGI,“ povedal podľa BBC na internom stretnutí. A nie je jediný, kto sa takto vyjadril. Podobné úvahy zdieľajú aj ďalší lídri v oblasti AI. Sam Altman, šéf OpenAI, naznačil, že ak by došlo ku globálnej katastrofe, pripojil by sa k Petrovi Thielovi na odľahlom pozemku na Novom Zélande.
Dario Amodei z Anthropic predpovedá, že „silná AI“ by sa mohla objaviť už v roku 2026. A Demis Hassabis z DeepMind hovorí o horizonte 5 až 10 rokov.
Oficiálne hovoríme o inováciách a pokroku. V zákulisí sa však vynára iný obraz, ten o miliardároch, ktorí si potichu budujú svoje prístavy. Nie zo strachu z vojny. Ale zoči-voči systému, ktorý sami pomáhali vytvárať a ktorý sa môže vymknúť spod kontroly.
Prečítajte si viac z kategórie: Podnikanie a startupy
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
