Ivan Korčok (61) je bývalý minister zahraničných vecí, kandidát na prezidenta a dnes člen Progresívneho Slovenska. V rozhovore hovorí:
či už ako minister nemohol rozprávať o vyvlastňovaní pôdy na juhu, či očakával, akú reakciu vyvolá uznesenie PS odvolávajúce sa na dekréty, aký vývoj očakával v mierových rokovaniach na Ukrajine, prečo by mal Miroslav Lajčák odísť z postu premiérovho poradcu a prečo išiel robiť rozhovor s influencerom Oskarom Baramim.
aká je vaša pamäť?
No skúste.
Myslím, že si pamätáte návštevu maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjárta v októbri 2021, keď ste boli ministrom zahraničných vecí Slovenska. Bolo to prelomové v mnohých smeroch. Otvárali ste rôzne témy, ktoré vtedajší ministri zahraničných vecí týchto krajín odsúvali bokom, napríklad maďarské investície v slovenských krajinách a granty na pamiatky na južnom území. Stali sa vtedy aj Benešove dekréty?
NIE
nie? Lebo minister Szijjártó vtedy v súvislosti s dekrétmi povedal: „Kolektívnu vinu považujeme za neprijateľnú. Ale Ivan, teda vy, ste ma dnes upokojili, keď povedal, že v roku 2007 slovenský parlament prijal uznesenie, v ktorom oslobodil Maďarov od princípu kolektívnej viny. Hovorili sme aj o tom, že dekréty už nemajú právnu účinnosť.“
Ako minister som sa primárne zaoberal medzištátnymi vzťahmi. Veľmi dobre viem, čo som vtedy povedal: pre dobré slovensko-maďarské vzťahy, teda medzi Budapešťou a Bratislavou, je dôležité, aby sme sa o všetkom rozprávali. Hovoriť o vývoji našich ekonomických vzťahov, hraničných prechodoch, ale nevyhýbať sa témam, na ktoré máme rozdielne názory, vrátane spoločnej histórie. Konkrétne vyjadrenie Pétera Szijjárta je celkom presné.
Nebola to konkrétne téma Benešových dekrétov, ale bol to pohľad do minulosti. A bolo to presne to isté, mimochodom, ako dnes hovorím: Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho poriadku,
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte predplatné? Prihláste sa
Zdroj správ
