Koaliční poslanci tesne po jedenástej hodine v noci presadili v parlamente skrátené legislatívne konanie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Zo 122 prítomných poslancov zdvihlo ruku za vládny návrh 77 zákonodarcov. Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie (ÚOO), ktorý chráni aj takzvaných Čurilovcov, zanikne v zrýchlenom režime.
Hlasovaniu predchádzala mimoriadne napätá atmosféra. Rozpravu o tomto bode sa koalícia rozhodla predčasne ukončiť, čo vyvolalo ostrú reakciu opozičného poslanca Alojza Hlinu (SaS). Pokúsil sa prehovoriť, no márne.
„Kapela jedna (…) Bude vám to ľúto (…) Prišiel som sa sem porozprávať, čo si to dovoľujete,“ kričal Hlina v pléne po tom, čo poslanci zastavili rozpravu. Poslanec koalíciu upozorňoval už skôr – zastavenie rozpravy považuje za porušenie poslaneckých práv vyjadrovať sa k prerokúvaným materiálom.
Koalícia rozpravu zastavila tesne predtým, ako mal v pléne vystúpiť predseda najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.
Koalícia mlčala, čítal z papiera Šutaj Eštok
Počas celého dňa sa do diskusie nezapojil ani jeden z koaličných poslancov, obmedzili sa na faktické poznámky a reakcie na opozičných rečníkov.
Jediný, kto z vládneho tábora vystúpil, bol predkladateľ návrhu – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Jeho prejav trval len pár minút, počas ktorých si prečítal oficiálne zdôvodnenie, prečo treba zákon urýchliť. Minister argumentoval ohrozením ľudských práv.
„Dôvodom skráteného legislatívneho konania k návrhu zákona je bezprostredné ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ prečítal minister. Súčasný model je podľa neho neefektívny, pretože je rozdelený medzi viacero úradov.
Šutaj Eštok, ktorý má s úradom dlhodobé spory a jeho rezort dostal od úradu pokuty, zdôraznil potrebu posilnenia práv zamestnávateľov. „Cieľom návrhu zákona je zároveň reagovať na najvypuklejší problém spojený s doterajšou aplikáciou zákona predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa… V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľov nie sú dostatočne chránené,“ vyhlásil minister.
Pomsta mala prednosť pred medicínou
Opozícia okamžite spochybnila vysvetlenie ministra. Argument „práva zamestnávateľa“ berú ako zásterku. Irena Bihariová (PS) sa v rozprave pýtala, kde je v ústave zakotvené právo zamestnávateľa obmedziť ochranu zamestnanca pred šikanou. „Všetci občania a my všetci v tejto sále máme nejaký vypuklý problém, ale nikto z nás príčetných sem nepríde s tým, že jeho problém riešme v skrátenom legislatívnom konaní,“ reagovala Bihariová.
Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) upozornila na to, že vláda kvôli „osobnej pomste“ odložila ďalšie, pre ľudí dôležitejšie zákony. Spomenula napríklad novelu „trikrát a dosť“ (tzv. Horalkovo pravidlo), ktorá mala riešiť nárast drobnej kriminality, či zákon o liekoch na výnimky.
„Aj vaši vlastní kolegovia zo Smeru tu majú zákon o výnimočných liekoch… Vy ste sa však rozhodli, že ustúpite osobnej pomste ministra vnútra,“ vyčítala Števulová koalícii.
Upozornila aj na údajnú formálnu lajdáckosť návrhu. Odôvodnenie skráteného konania má podľa nej len 1,5 strany a päť odsekov. „Päť paragrafov na zdôvodnenie toho, že sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie a nahrádza sa akousi atrapou, kde si dosadzujú vlastnú osobu,“ dodala.
Zákon pomsty
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) pripomenul, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené konanie – teda mimoriadne okolnosti, ohrozenie bezpečnosti či hospodárske škody. „Nie sú tu žiadne mimoriadne okolnosti. Zákon síce hovorí o ohrození základných práv a slobôd, no nijako nešpecifikuje, ktoré, akým spôsobom a prečo by mali byť ohrozené,“ povedal Dostál a postup koalície označil za „nehoráznosť“.
Paradox situácie koaličného návrhu podčiarkol Michal Šipoš (Slovensko). Pripomenul, že inštitúciu, ktorú dnes koalícia ruší, zakladali tí istí ľudia. „Tento úrad vznikol ešte za vlády Smeru, keď bol premiérom Peter Pellegrini a šéfom Úradu vlády Matúš Šutaj Eštok,“ pripomenul Šipoš s tým, že vtedy prebehlo riadne výberové konanie, ktoré vyhrala súčasná šéfka Zuzana Dlugošová. „Teraz ju potrebujú popraviť, pretože sa rozhodla robiť svoju prácu a konať v súlade so zákonom,“ dodal.
Zrušenie úradu a vytvorenie nového „superúradu“ umožní vláde vymeniť vedenie inštitúcie a spätne prehodnotiť ochranu oznamovateľov korupcie, vrátane vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu. Tento krok už vzbudil pozornosť aj v Bruseli. Európska komisia oznámila, že bude od Slovenska žiadať vysvetlenie.
Rozprava v prvom čítaní k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie bude pokračovať v stredu o 9.00 h.
