SÁRA CHRIPÁKOVÁ (20) je neherečka, v druhom ročníku na vysokej škole študuje fyzioterapiu. Pochádza z Volice v okrese Medzilabor. V novom slovenskom filme Potopa bravúrne stvárnila postavu Mary, pätnásťročného dievčaťa z obce Ruské, ktorej pre výstavbu vodnej nádrže Starina hrozí vysťahovanie a záplavy.
Článok pokračuje pod videoreklamou Článok pokračuje pod videoreklamou
Okrem vyrovnávania sa so stratou domova a rodinného dedičstva vo filme spolu s prísnym otcom vdovcom hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu uprostred zápasu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.
Sára si na pľaci nevšímala kameru ani štáb, jednoducho urobila, čo bolo treba. „Nerobí mi problém zašpiniť si ruky,“ odpovedá a vysvetľuje, prečo sa v domácnosti a na farme prepracovala svojou prirodzenou zručnosťou. Priznáva, že v Mare je aj kúsok Sáry. „Páčila sa mi, je to hrdinka,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
Aká cesta viedla k hlavnej úlohe,
čo vedela o Starine
dostala sa Mara pod kožu
aké to bolo na natáčaní
bola voda studená
aké sú jeho ďalšie plány
či si užíva pozornosť.
Ako ste sa dostali k filmu?
Pred piatimi rokmi som sa prihlásila na kasting. Bol som prvák na strednej škole. Sused mi cez sociálne siete poslal odkaz, aby som to vyskúšal, že je to pre mňa ideálne. Prihlásil som sa spontánne, dnes by som to možno neurobil. Za toto rozhodnutie som vtedy vďačný sám sebe.
Naživo sme sa stretli až v treťom kole v Snine, keďže išlo o korunu. Vybrali ma na cenu (prvý krátky reklamný film o budúcom filme – pozn. red.). Po dvojročnej odmlke mi prišiel email s informáciou, že pokračujú vo výbere do filmu, či som ochotný v spolupráci pokračovať. Priznám sa, že som na to zabudol, myslel som si, že film nevznikne.
Súvisiaci článok
Po nútenom vysťahovaní prišlo vykorenenie. Voda vzala celé dediny, vina zostala
Prečítajte si viac
Bolo jasné, že ste ašpirovali na hlavnú úlohu?
Očividne mám problém s čítaním s porozumením, myslel som, že idem rovno do komparzu, že si zahrám nejakú vedľajšiu postavu. Mama ma však vyviedla z omylu: píšu tam, že pre hlavných hrdinov hľadajú dve dievčatá, upozornila ma. Bol to šok. Nečakal som, že prejdem všetkými kolami kastingov a že mi zavolá režisér Martin Gonda a povie: Sára, vybral som si teba.
Prečo si vybral teba?
Na to by ste sa mali opýtať Martina, on by vám o tom povedal viac. Veľkým plusom pre nehercov je, že nemajú naučené herecké „triky“, idú spontánne a improvizačne, to Martin u dievčat hľadal. Tak nás dokázal formovať podľa vlastných potrieb a predstáv.
Téma vysídľovania a vykorenenia je veľmi ťažká najmä pre mladého človeka, ktorý nič podobné nezažil. Vedeli ste, do čoho idete?
Počul som o Starine, vedel som, že ľudia sa musia vysťahovať. Ako mladý som to neriešil. Hlbšie k tejto téme som sa dostal až pri filme, až vtedy som si vlastne uvedomil, aké to muselo byť pre tých ľudí ťažké, ale aj oslobodzujúce pre mladých. Mladá generácia to brala ako oslobodenie, ako nový život, nový začiatok.
Sára Chripáková (tretia zľava) na predpremiére filmu Potopa v Snine. (zdroj: Jana Otriová)
Aké bolo nakrúcanie?
Bolo to pre mňa prekvapivo celkom prirodzené, keď sa povedalo „akcia“, zrazu som nevidela kameru, štáb, robila som len to, čo som mala. Vôbec mi to neprekážalo, nehanbil som sa hrať pred kamerou, bol som prekvapený, že som z toho nemal veľký stres. Najťažšie pre mňa bolo ranné vstávanie a scény, kde som musela prejaviť veľmi ťažké a silné emócie hlavnej postavy. Bolo to naozaj náročné, ale s režisérom sme to zvládli.
Vo filme ťa tvoj otec ráno po pretancovanej noci hodil do vody, aby ťa vytriezvel. Bola voda studená?
Bola. Bol október, skoré ráno, nepomohol ani neoprén. Bol tam adrenalín, takže chlad som skoro ani necítil, hneď som sa išiel osušiť. Mali sme len dvoje týchto šiat, takže sme scénu točili len dvakrát.
Súvisiaci článok
V meste, kde boli mnohí po vysťahovaní umiestnení, sa premietal film o vysídľovaní rusínskych dedín.
Prečítajte si viac
Vo filme hráte dedinské dievča do auta. V dedinskom pracovnom prostredí ste sa pohybovali úplne prirodzene.
Som z dediny. Práca na poli a okolo farmy je mi blízka. Rodičia nás k tomu viedli od malička, v Hankovciach máme aj pole, sadili sme zemiaky, orali. Pracovalo sa stále – na jar, v lete aj na jeseň. Pomáham aj doma nielen s varením, ale aj so starostlivosťou o súrodencov, mám ich veľa. Nemám problém zašpiniť si ruky. Možno som v koči, snažím sa „prezentovať“.
