Administratíva prezidenta Donalda Trumpa vydala novú stratégiu národnej bezpečnosti, 33-stranový dokument, ktorý systematicky načrtáva jeho pohľad na svet a úlohu Spojených štátov. Politico poznamenáva, že takéto stratégie zvyčajne vydávajú prezidenti raz za volebné obdobie a slúžia ako rámec pre rozpočty aj konkrétne politiky.
V sprievodnom memorande Trump nazval dokument „cestovnou mapou, aby Amerika zostala najväčším a najúspešnejším národom v histórii ľudstva“ a domovom slobody na Zemi.
Ako vidí Európu Európa?
Nový strategický dokument o smerovaní americkej zahraničnej politiky sa výrazne venuje aj starému kontinentu. USA v ňom varujú, že kontinent môže čeliť „zániku civilizácie“ a spochybňujú, či niektoré štáty môžu zostať spoľahlivými spojencami USA. Podľa spravodajskej služby britskej verejnoprávnej televízie BBC dokument nadväzuje na Trumpov dlhodobý kritický postoj k západnej Európe.
BBC cituje varovanie, že pri súčasných trendoch môže byť kontinent „o dvadsať alebo menej rokov na nepoznanie“ a že ekonomické ťažkosti sú zatienené „perspektívou civilizačného úpadku“. Text spochybňuje, či niektoré štáty budú mať dostatočne silné ekonomiky a armády, aby zostali spoľahlivými spojencami aj v budúcnosti, a obviňuje Európsku úniu a ďalšie nadnárodné štruktúry z „podkopávania politickej slobody a suverenity“.
Medzi zásadné problémy radí migračnú politiku, ktorá údajne prehlbuje sociálne konflikty, ale aj cenzúru verejnej diskusie, potláčanie opozície, nízku pôrodnosť a stratu národnej identity. Naopak, pozitívne hodnotí rastúci vplyv „vlasteneckých európskych strán“, v ktorých Spojené štáty podľa textu „podporujú obrodu ducha“.
Spory s Nemeckom a otázka slobody slova
V dokumente sa uvádza, že vzhľadom na to, že krajne pravicové strany sú buď vo vláde, podporujú pravicové koalície alebo vedú v prieskumoch verejnej mienky vo viacerých členských štátoch EÚ, „rastúci vplyv vlasteneckých európskych strán… dáva dôvod na veľký optimizmus“.
Podľa BBC si Trumpova administratíva buduje užšie vzťahy najmä s krajne pravicovou AfD v Nemecku, ktorú tamojšie tajné služby označujú za extrémistickú. To zvyšuje napätie v rámci transatlantických vzťahov.
The Guardian píše, že nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v piatok v reakcii na strategický dokument uviedol, že USA zostávajú dôležitým bezpečnostným spojencom, ale „problémy slobody prejavu alebo organizácie našich slobodných spoločností“ do tejto kategórie nepatria. „Vidíme, že v budúcnosti budeme môcť o týchto veciach diskutovať a debatovať úplne sami a nebudeme potrebovať žiadne externé rady,“ povedal.
Rusko, Ukrajina a hranice rozširovania NATO
V kapitole o Rusku a Ukrajine je tón výrazne zdržanlivejší ako vo vzťahu k Európe. Politico cituje tvrdenie, že „hlavným záujmom Spojených štátov“ je vyjednať rýchle ukončenie bojov na Ukrajine a znížiť riziko konfrontácie s inými krajinami v Európe. The Economist upozorňuje, že stratégia varuje, že NATO nemôže byť „stále sa rozširujúcou alianciou“ a spája to s myšlienkou, že mnohí Európania chcú mier aj za cenu ústupkov.
BBC dodáva, že dokument hovorí o potrebe výraznej účasti USA na riadení európskych vzťahov s Ruskom a pripomína plán ukončenia vojny, ktorého pôvodná verzia počítala s tým, že časť ukrajinského územia sa dostane de facto pod kontrolu Ruska. Priama kritika Moskvy sa podľa Politico a The Economist v texte objavuje len minimálne.
Na druhej strane nový dokument obviňuje európske krajiny zo slabosti a nerozhodnosti ohľadom konfliktu na Ukrajine. Hoci má Európa podľa textu „výraznú prevahu tvrdej sily“, mnohí jej predstavitelia napriek tomu „vnímajú Rusko ako existenčnú hrozbu“.
zdroj: TASR/AP Photo/Yuki Iwamura
The Guardian dodáva, že dokument tvrdí, že „hlavným záujmom USA je dosiahnuť rýchle zastavenie nepriateľských akcií na Ukrajine“, ale zároveň tvrdí, že Washington je v rozpore s európskymi lídrami. Hovorí sa, že majú „nerealistické očakávania vojny“ a pôsobia v „nestabilných menšinových vládach, z ktorých mnohé potláčajú opozíciu a pošliapavajú základné demokratické princípy“.
Autori dodávajú, že „prevažná väčšina Európanov túži po mieri“, tento postoj sa však podľa nich „nepretavuje do politických rozhodnutí – najmä v dôsledku vládnych zásahov oslabujúcich demokratické procesy“.
The Guardian poznamenáva, že zverejnenie dokumentu prišlo len niekoľko hodín po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne varoval ukrajinského vodcu Volodymyra Zelenského, že USA môžu „opustiť Ukrajinu bez jasných bezpečnostných záruk“. Tento moment ešte viac zvýraznil napätie medzi transatlantickými partnermi.
Hlavná línia amerického textu pripomína ostrý ideologický útok JD Vancea na európskych lídrov na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Viceprezident tam obvinil EÚ z potláčania slobody prejavu, zlyhania v oblasti nelegálnej migrácie a odtrhnutia sa od skutočných postojov voličov.
Amerika na prvom mieste a „flexibilný realizmus“
The Economist píše, že nový dokument bude analyzovaný vo vojenských a diplomatických kruhoch ako základ pre preskúmanie americkej moci a ako praktické vysvetlenie princípu America First. Úvodný list dokumentu zhŕňa ambície administratívy vetou: „Všetko, čo robíme, robíme tak, že kladieme Ameriku na prvé miesto.“ Trump zároveň tvrdí, že „Amerika je opäť silná a rešpektovaná a vďaka tomu prinášame mier do celého sveta“.
Nová stratégia sa dištancuje od predstavy, že aliancie USA drží pohromade spoločný hodnotový rámec. The Economist poukazuje na to, že text tvrdí, že nie je založený na tradičnej politickej ideológii, ale je motivovaný tým, „čo funguje pre Ameriku“, pričom hovorí o „flexibilnom realizme“. Dokument označuje tento prístup ako pragmatický, realistický a zároveň zásadový, odmieta však nálepky idealizmu či jastrabieho či holubičieho postoja.
Politico cituje pasáž, že americké elity po skončení studenej vojny nadobudli presvedčenie, že pokračujúca dominancia USA vo svete je v národnom záujme, no nová línia hovorí, že „záležitosti iných krajín sú naším záujmom len vtedy, ak ich aktivity priamo ohrozujú naše záujmy“.
Západná pologuľa a „Trumpova klauzula“ k Monroeovej doktríne
Najvýznamnejším regionálnym posunom je dôraz na západnú pologuľu. Politico píše, že stratégia venuje nezvyčajne veľa priestoru Latinskej Amerike, Karibiku a susedom USA, pričom bezpečnosť hraníc nazýva „primárnym prvkom národnej bezpečnosti“.
Dokument deklaruje, že „Spojené štáty musia byť dominantné na západnej pologuli ako podmienka našej bezpečnosti a prosperity“ a že podmienky aliancií alebo pomoci budú viazané na obmedzenie vplyvu vonkajších mocností, vrátane kontroly prístavov, infraštruktúry a strategických aktív.
The Economist uvádza, že tento prístup nazýva text „Trumpovou klauzulou“ Monroeovej doktríny a opisuje aj varovanie pred „nepriateľským zahraničným“ vlastníctvom kľúčových aktív v regióne.
BBC dodáva, že dokument vyzýva na preskupenie globálnej vojenskej prítomnosti, presun kapacít na západnú pologuľu a spomína rastúce nasadenie amerických síl v Karibiku, vrátane opakovaných útokov proti lodiam, ktoré Washington označuje ako drony.
Posun smerom k Číne a dôraz na Taiwan
Mimo západnej pologule sa stratégia zameriava na Juhočínske more, ktoré opisuje ako kľúčovú obchodnú tepnu zásadného významu pre americkú ekonomiku. Washington chce posilniť svoju vojenskú prítomnosť v západnom Pacifiku v reakcii na rastúci vplyv Číny v regióne.
Čína zostáva v dokumente kľúčovým dlhodobým rivalom, ale jazyk zostáva opatrný. Politico cituje záväzok administratívy „vyvážiť hospodárske vzťahy s Čínou“ s dôrazom na reciprocitu a obnovenie americkej ekonomickej nezávislosti, no zároveň stratégia hovorí o „udržaní skutočne obojstranne výhodného ekonomického vzťahu s Pekingom“ a obchod zameraný na citlivé oblasti.
The Economist vyzdvihuje kapitolu o Taiwane: Spojené štáty opätovne zdôrazňujú, že nepodporujú jednostrannú zmenu status quo v Taiwanskom prielive a považujú Taiwan za dôležitý bod takzvaného prvého ostrovného reťazca a za dôležitý zdroj polovodičov. BBC poznamenáva, že stratégia identifikuje „odstrašenie konfliktu o Taiwan, ideálne udržiavaním vojenskej prevahy“ ako prioritu a vyzýva Japonsko, Južnú Kóreu, Austráliu a Taiwan, aby zvýšili výdavky na obranu.
