Slovensko bude mať jeden z najvyšších deficitov v EÚ aj v roku 2026. NBS upozorňuje, že rozpočet s deficitom 4,1 percenta HDP je len malým krokom vpred. Zároveň sa očakáva rast čistého dlhu nad 70 % HDP, čo ukazuje, že roky života „na dlh“ krajinu dobiehajú.
Konsolidácia môže prísť, ale podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mohla spomaliť ekonomiku na viac ako 12 rokov.
Prístup vlády zostáva populistický: nechcú škrtať výdavky ani zvyšovať dane, no zároveň vláda chce rásť bez reforiem. Ekonomicky to naznačuje jediné – ďalšie zadlžovanie podľa maďarského vzoru. Rizikom do budúcnosti však nie je len výška dlhu, ale aj jeho obsluha, najmä ak rastú úrokové sadzby alebo klesá dôvera investorov.
Druhou témou podcastu je dohoda EÚ o ukončení dovozu ruského plynu do roku 2027. Európa sa oslobodila od moskovského plynárenského monopolu: ceny plynu sú najnižšie za 1,5 roka, a to aj napriek chladnej zimnej sezóne a nízkym zásobám v Nemecku. Nahradenie ruského plynu americkým LNG v rekordných objemoch je kľúčové. Slovensko a Maďarsko sú jediné krajiny, ktoré sa stále snažia držať ruský plyn – skôr pre obchodné záujmy ako pre racionálnu energiu.
Podcast si môžete pozrieť aj na YouTube
Tretia téma sa zaoberá krízou na realitnom trhu v Číne. Pripomína japonský scenár z 90. rokov: masívna realitná bublina, predpredaje bytov, kolaps developerov, nedokončené projekty a milióny prázdnych nehnuteľností. Trh už tri roky klesá a tlak sa prenáša na celú ekonomiku. Čína má defláciu, klesajúcu spotrebu a vysoký hypotekárny dlh.
Hoci Čína masívne investuje do inovácií a digitalizácie, čím čiastočne kompenzuje krízu, dôsledky sú globálne: lacný čínsky tovar stláča marže európskych firiem, dopyt po európskych produktoch slabne a obchodné vojny Trumpovej administratívy ešte viac zhoršujú situáciu.
Podcast uzatvára paralela medzi Slovenskom a Čínou – obe ekonomiky brzdí dlh a absencia reforiem. Slovensku chýba rast založený na inováciách, produktivite a investíciách.
Neprehliadnite
