Po tom, čo jediná srbská rafinéria, NIS, musela nedávno prerušiť prevádzku v dôsledku amerických sankcií voči jej ruskému väčšinovému vlastníkovi Gazpromu, krajina čelí ďalšiemu problému. Zdá sa, že ohrozené sú aj dodávky ruského plynu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry APA.
Ruská strana nedávno potvrdila dodávky plynu len do Nového roka. Viacročná dohoda o dodávkach plynu, v ktorú Belehrad dúfal, nebola uzavretá, čo pravdepodobne obmedzí manévrovací priestor srbskej vlády pri hľadaní riešenia pre rafinériu.
Ako stále viac zdôrazňujú energetici, srbská vláda má v súvislosti s rafinériou prevádzkovanou NIS v podstate len dve riešenia: buď vláda nechá podnik s približne 13-tisíc zamestnancami skrachovať, alebo ho znárodní. Najväčším akcionárom NIS je ruský Gazpromnefť, ktorý vlastní 44,9 percenta. Ďalších 11,3 percenta patrí investičnej divízii Gazpromu. Srbská vláda kontroluje 29,9 percenta. Spoločnosť je tak jedným z posledných zostávajúcich ropných aktív Ruska v Európe.
Z politického hľadiska by sa obom riešeniam rada vyhla vládna Srbská pokroková strana (SNS), ktorej najvernejší stúpenci sú jednoznačne proruskí. Aktuálne sa zdá, že rozhodnutie bude musieť padnúť najneskôr v polovici januára. Predchádzajúca nádej, že Gazprom predá svoje podiely v NIS, sa nezdá byť oprávnená. Rusko by mohlo reagovať na navrhovanú nútenú správu NIS srbskými úradmi zastavením ďalších dodávok plynu, predpovedajú pozorovatelia.
Situácia by bola podľa odborníkov z Belehradu nepríjemná, no nie úplne dramatická. Prostredníctvom bulharsko-gréckych prepojení, ktoré boli uvedené do prevádzky v roku 2022, Srbsko v súčasnosti dostáva z Azerbajdžanu približne 400 miliónov metrov kubických plynu.
Podľa energetického experta Miodraga Kapora z Belehradu by ďalších 1,4 miliardy m3 plynu mohli zabezpečiť dodávky z terminálu skvapalneného zemného plynu (LNG) v gréckom Alexandroupolise. Kapacita spojovacieho plynovodu cez Srbsko je 1,8 miliardy m3. Tieto dodávky by však boli zrejme drahšie ako plyn z Ruska.
Neprehliadnite
