Antipatia voči metropole nie je vo svete ničím výnimočným a intenzívna urbanizácia sa stala jedným z jej hlavných spúšťačov. Napriek tomu, že urbanizačné procesy neboli na Slovensku také silné ako v susedných krajinách, Bratislava je na čiernej listine aj niektorých Slovákov žijúcich v chudobnejších regiónoch.
O vzťahu Slovákov k svojej metropole sa TREND rozprával s odborníkom Slovenskej akadémie vied Bencem Kovátsom. O tom, prečo majú niektorí Slováci negatívny vzťah k Bratislave, hovorí sociológ, porovnáva situáciu na Slovensku s Maďarskom a inými krajinami. Upozornil tiež, že v prípade zanedbania sa pomyselná priepasť medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi môže naďalej otvárať.
Ako vnímate fenomén averzie obyvateľstva voči metropole vlastnej krajiny?
Averzia k mestám má dlhú históriu a je dôkazom toho, že priestor má mimoriadny vplyv na myslenie ľudí. Na prelome 19. a 20. storočia konzervatívni myslitelia vo viacerých európskych krajinách uvažovali o spôsoboch, ako zvrátiť vtedy prebiehajúcu rýchlu urbanizáciu, ktorú považovali za hrozbu. Mesto a vidiek sú dnes od seba menej odlišné, a preto averzia k metropolám už nie je taká výrazná. Tento fenomén existuje aj na Slovensku, no nemá extrémny rozmer.
Hoci nejde o nič extrémne, averzia k metropole sa prejavuje najmä vo vyjadreniach jednotlivcov. čo to spôsobuje?
Ľudia môžu pociťovať averziu k veľkým mestám, pretože ich trápia typické mestské javy – napríklad vysoká hustota obyvateľstva či zástavba. Aj mnohí mestskí obyvatelia uprednostňujú bývanie v rodinnom dome na predmestí pred bývaním v paneláku.
Pre niektorých sú však dôvody ich protimestských postojov skôr symbolické. Veľké či hlavné mesto v ich očiach predstavuje niečo, čo odmietajú, hoci objekt ich odporu nemusí priamo súvisieť s urbanizáciou.
Nechuť k veľkým mestám často pramení napríklad z pocitu nespravodlivosti. Príjmy sú vyššie vo veľkých mestách, hoci tieto mestá sú závislé od potravín a zdrojov vyprodukovaných na vidieku. Dnes, keď je mestská ekonomika stále viac založená na službách a menej na priemysle, môže pocit, že mestá sú nezaslúžene bohaté, silnieť. Koncentrácia úradov a štátnych inštitúcií v hlavnom meste tento pocit ešte zhoršuje. Zatiaľ čo obyvatelia miest majú väčšinu služieb na dosah, ľudia na vidieku musia často cestovať na veľké vzdialenosti, aby si vybavili pochôdzky alebo navštívili lekára.
Negatívny postoj umocňuje aj fakt, že vysokí úradníci a politici, ktorí sú sústredení v hlavných mestách, sa menej zaoberajú problémami vidieckeho obyvateľstva.
Akú úlohu zohráva svetonázorová orientácia či politické preferencie mestského obyvateľstva?
Averzia voči metropolám môže mať aj politické korene. Rýchlo sa meniace a rozmanitejšie mestá boli vždy liberálnejšie ako vidiek. V medzinárodnom kontexte – aj keď na dnešnom Slovensku už menej – bývali veľké mestá zároveň ľavicovejšie, pretože priestorovo koncentrovanú chudobu, ktorá predstavovala zdravotné a politické ohrozenie mestskej buržoázie, musel od začiatku riešiť štát. Pre niektorých konzervatívnych vidieckych ľudí môže byť mesto symbolom liberalizmu alebo socializmu.
Antipatiu môže vyvolať aj konfrontácia s viditeľnou mestskou chudobou, ako je bezdomovectvo či užívanie drog vo verejnom priestore.
S výnimkou extrémnej chudoby sa tieto sociálne rozdiely odstraňujú ťažšie. Digitalizácia má však potenciál výrazne znížiť priestorové rozdiely v dostupnosti služieb aj pracovných miest s vyššími príjmami, čo môže prispieť k zníženiu averzie voči hlavným mestám.
Neprehliadnite
Nenávidená Bratislava? Takto by bez nej dopadlo Slovensko
Existuje nejaká súvislosť medzi vzdialenosťou od Bratislavy a averziou či negatívnym obrazom, ktorý majú obyvatelia daného regiónu?
Predplaťte si TREND za najlepšiu cenu už od 2 €/týždeň
Úplný prístup k prémiovým článkom a archívu Prémiový prístup k webom Medialne, TRENDreality a UŽITE SI MEJTE menej reklamy na TREND.sk Objednajte si predplatné
Už ste sa prihlásili na odber? Prihláste sa
