Zonácia Tatranského národného parku (TANAP) ohrozuje pre Ždiar dve vzácne doliny a pitnú vodu. Bielovodská a Javorová dolina ako celok nebudú prísne chránené a bude v nich možná ťažba dreva.
Tvrdí to iniciatíva My sme les. Pripomína, že ide o unikátne doliny, ktoré v dobe ľadovej vytvoril najväčší a najhrubší tatranský ľadovec a nachádza sa tam aj najväčší tatranský prales.
Článok pokračuje pod videoreklamou Článok pokračuje pod videoreklamou
Ochranári upozorňujú, že pozemky v týchto dolinách sú štátne, spravuje ich národný park a neexistuje odborný dôvod, prečo by nemali byť prísne chránené.
Logovanie bude možné
Zonácia TANAP-u má rozdeliť územie parku na zóny s rôznym stupňom ochrany prírody a povolenými aktivitami.
Najvyšší stupeň ochrany by mali mať vzácne lokality, akými sú Bielovodská a Javorová dolina.
Podľa ochranárov podľa novej zonácie hrozí, že nižšie časti dolín budú zaradené do zón B a C, čiže možno v nich ťažiť drevo, ale aj stavať cesty a budovy.
Tvrdia, že v ústí týchto dolín je už teraz obrovský tlak, najmä v oblasti Lysej Poľany, najmä zo strany poľských návštevníkov.
Poukazujú na reálnu hrozbu, že znížením stupňa ochrany sa ochrana rozsiahleho údolného komplexu rozpadne.
Súvisiaci článok
Medvede, zonácia, návštevný poriadok. Nový manažér Tatrana hodnotí svoj prvý rok
Prečítajte si viac
Proces pokračuje
Správa TANAP-u v reakcii uviedla, že proces zonačných rokovaní s neštátnymi vlastníkmi pokračuje pravidelne a profesionálne.
„Cieľom je, aby sa TANAP stal životaschopným národným parkom, ktorý bude vybudovaný na udržateľnom financovaní a kde bude možné európske prostriedky smerovať predovšetkým na zmysluplné projekty, a to aj s aktívnym zapojením pôdohospodárov. Rovnako je našou prioritou ochrana prírodných procesov, pralesov, vresovísk a najcennejších lokalít, ako aj zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov druhov národného a európskeho významu TANAP,“ uviedla odbor TANAP z národného a európskeho významu Jarka Hlaváč. Administrácia.
Znižuje výmeru najťažšieho stupňa
Marián Jasík z občianskeho združenia Prales považuje za nepochopiteľné, že navrhovaná zonácia TANAP-u znižuje výmeru najprísnejšieho stupňa ochrany v dvoch národných prírodných rezerváciách o takmer 300 hektárov.
Zároveň poukázal na Poliakov, ktorí do lesa už desaťročia nezasahujú a podľa neho sa mu darí.
Samotná Bielovodská dolina hraničí s poľským národným parkom, kde je podľa ochranárov dlhodobo uplatňovaný bezzásahový režim.
Doliny sú podľa We sme les dôležité aj pre obyvateľov a návštevníkov ždiarskeho regiónu, ktorí sú zásobovaní pitnou vodou z potoka Javorinka, kde podľa Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity množstvo vody dlhodobo klesá.
Akákoľvek ďalšia činnosť a narúšanie celistvosti územia môže situáciu naďalej zhoršovať.
Súvisiaci článok
Správa Tatranského národného parku kritiku aktivistov odmieta, zonácia vraj problémy nemá
Prečítajte si viac
Podali 19 námietok
V prípade oboch lokalít ide zároveň o ľadovcové doliny.
„Bielovodská dolina je dokonca najdlhšou ľadovcovou dolinou Tatier. Svojím zložením pripomína alpské doliny. Zaujímavosťou je, že v poslednej dobe ľadovej sa tu nachádzal najväčší a najhrubší tatranský ľadovec s rozlohou až 43,6 kilometra štvorcových a hrúbkou až 400 metrov,“ píšu ochranári.
Podľa Ondreja Kameniara z iniciatívy My sme les má lokalita aj jednu z najväčších koncentrácií vzácnej borovice limby na celom Slovensku a žijú tam vzácne druhy vtákov.
„Žiadame ministerstvo životného prostredia, aby nepripustilo ďalšie ničenie vzácnych lokalít a zaradilo ich do najprísnejšie chránenej A zóny,“ uviedla iniciatíva, ktorá k zonácii TANAP-u podala už 19 pripomienok.
