ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Vedci z Káhirskej univerzity a Technickej univerzity v Mníchove oznámili nový prelom vo výskume Menkaureho pyramídy, najmenšej z troch hlavných štruktúr na náhornej plošine v Gíze.
Táto približne 4 500 rokov stará pyramída, datovaná okolo roku 2510 pred Kristom, sa tradične považuje za hrobku kráľa Menkaureho.
Tím pracoval v rámci projektu ScanPyramids, ktorý využíva moderné neinvazívne zobrazovacie metódy na skúmanie vnútornej štruktúry pyramíd bez fyzického zásahu. Vďaka radaru, ultrazvuku a elektrickej tomografii bolo možné detailne preskúmať východnú fasádu budovy. Informuje o tom portál Indy100.
Nové údaje o možnom druhom vstupe
Merania odhalili dve vzduchom naplnené dutiny skryté za lešteným žulovým panelom pod východnou stranou pyramídy. Tieto výsledky posilňujú predpoklad, že Menkaureho pyramída môže mať dodatočný, zatiaľ neznámy vchod, ktorý by dopĺňal známy severný vchod.
Tieto dutiny sa nachádzajú priamo za lešteným žulovým panelom na východnej fasáde pyramídy, v hĺbke približne 1,35 m (prvá anomália, nazývaná A1) a 1,13 m (druhá, A2) pod povrchom, uvádza portál IFL Science.
Profesor Christian Grosse z Technickej univerzity v Mníchove zdôraznil presnosť použitej metodiky: „Hypotéza ďalšieho vstupu je veľmi pravdepodobná a naše výsledky nás približujú o veľký krok bližšie k jej potvrdeniu.“ Grosse pripomenul, že rovnaké techniky pomohli potvrdiť tajnú chodbu v Cheopsovej pyramíde v roku 2023.
Zaujímavosťou je, že oblasť, pod ktorou boli dutiny objavené, je na povrchu veľmi hladká — asi 4 metre vysoká a 6 metrov široká z leštených žulových blokov, čo je veľmi podobné kamenárstvu pri známej severnej bráne pyramídy. Podľa profesora Christiana Grossa z TUM je hypotéza o druhom vchode „veľmi pravdepodobná“: ich metodológia umožňuje „veľmi presné závery o vnútri pyramídy bez poškodenia cennej stavby“.
Odborníci zároveň upozorňujú, že hoci boli dutiny objavené s vysokou istotou, ich presný rozsah a smer zatiaľ nie je známy. Preto tím navrhuje pokračovať vo vizualizácii pomocou iných techník, aby sme lepšie pochopili, kam tieto priestory siahajú.
Potvrdenie staršej hypotézy a otvorené otázky
Túto teóriu, ktorú tento objav potvrdzuje, načrtol už výskumník Stijn van den Hoven v roku 2019, keď upozornil na možnú existenciu ďalšieho vstupného bodu do pyramídy.
Hoci Menkaureho pyramída dnes dosahuje približne 60 metrov, jej tajomstvá sú ešte ďaleko od odhalenia. Samotný sarkofág kráľa Menkaure neprežil – zmizol v mori v roku 1838 po potopení britskej obchodnej lode Beatrice, ktorá nález prevážala do Britského múzea.
Objav predstavuje významný míľnik vo výskume pyramíd – jednu z najdôležitejších správ od potvrdenia skrytej chodby vo Veľkej Cheopsovej pyramíde v roku 2023. Ak sa potvrdí druhý vchod, môže to byť kľúčový moment pre archeológiu a naše chápanie staroegyptských stavebných techník.
Odhalené tajomstvo stavby pyramíd
Najnovšie analýzy naznačujú, že starí Egypťania mohli na stavbu najstarších pyramíd použiť prepracovaný systém založený na sile vody. Kľúčovým objektom výskumu bola Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre, ktorú odborníci podrobili podrobnému skúmaniu jej vnútra a okolia. Práve usporiadanie vnútornej architektúry pyramídy viedlo výskumný tím k záveru, že mohla fungovať na princípe hydraulického zdvíhacieho systému.
Podľa tejto teórie sa na zdvíhanie a presné vedenie masívnych kamenných blokov využíval tlak vody. Ak sa tento koncept potvrdí, dokáže to, že Egypťania dokonale rozumeli fyzikálnym zákonom, ktoré svet znovu objavil až oveľa neskôr.
Zároveň sa ukazuje, že dôležitú úlohu zohral okolitý terén Sakkáry. Masívna stavba známa ako Gisr el-Mudir mohla podľa výskumníkov fungovať ako druh priehrady. Rozbory terénu naznačujú, že za ním sa nachádzala umelá nádrž napájaná z ramien Nílu.
Odtiaľ mala voda odtekať do rozsiahlej priekopy obklopujúcej celý areál, čím vznikol uzavretý okruh potrebný pre hydraulické operácie. V južnej časti takzvanej V suchej priekope našli archeológovia architektúru, ktorá ich presvedčila, že ide o premyslený súbor priestorov určených na reguláciu prúdenia vody. Vedci tvrdia, že staroegyptskí stavitelia nielen poznali princípy hydrauliky, ale dokázali ich aj prakticky využiť pri realizácii monumentálnych stavieb.
Prečítajte si viac z kategórie: Kuriozity
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroje: Indy100, IFL Science, TUM, Startitup Archive
Zdroj správ
