Od Rakúsko-Uhorskej monarchie, cez 1. ČSR, Slovenský štát, socializmus až po súčasnosť. V najvýchodnejšom múzeu nielen na Slovensku, ale v celom schengenskom priestore je výstava pasov.
Článok pokračuje pod videoreklamou Článok pokračuje pod videoreklamou
V múzeu Na čiare v Lekárovciach v Sobraneckom okrese si návštevníci môžu pozrieť viac ako 70 cestovných dokladov a identifikačných dokladov a dozvedieť sa o voľnom pohybe ľudí z jednej krajiny do druhej v minulosti.
Téma výstavy a výber jej miesta nie sú náhodné. Obec sa nachádza priamo na slovensko-ukrajinskej hranici. V minulosti slúžil ako priechod medzi bývalou ČSFR a Sovietskym zväzom, keď v roku 1968 prekročili jeho funkčnú hranicu okupačné vojská.
V okrajovej časti obce je dodnes brána, cez ktorú prechádzali sovietske tanky. Trasa hranice sa tam zmenila v krátkom čase po druhej svetovej vojne. Miestni obyvatelia v priebehu niekoľkých rokov patrili do troch rôznych štátov (Slovensko, Ukrajina, Maďarsko) bez toho, aby opustili svoju rodnú krajinu.
O umiestnení múzea rozhodla aj 12-kilometrová vzdialenosť obce od najväčšieho slovensko-ukrajinského hraničného priechodu Vyšné Nemecké.
Súvisiaci článok
Veci migrantov a pohľad na pašerácky tunel. Najstráženejšia hranica vyhráva múzeum
Prečítajte si viac
Gottov biely Mercedes
Ako vzácnosť z čias socializmu je v múzeu vystavená colná a devízová deklarácia Karla Gotta z roku 1987, keď išiel na dva dni spievať na služobnú cestu do Viedne.
„Cestoval vtedy na svojom bielom mercedese. Goťák bol podľa pánov, ktorí vtedy slúžili na nemenovanom hraničnom priechode, slušný a skromný. Nič neprevážal ani nepašoval. Tento originál múzeu zapožičal súkromný zberateľ. Tento kúsok ešte nebol nikde vystavený,“ opisuje Vanda Felšӧci Rusnáková z občianskeho združenia Na čiare, ktoré stojí za vznikom múzea.
Dokument o Gottovej ceste do Rakúska. (zdroj: Múzeum na linke)
Návštevníci si môžu pozrieť aj filmový kostým Andyho Hryca z filmu Čiara, ktorý múzeu daroval tesne pred smrťou. Okrem toho kravata Rudolfa Schustera z jeho kontroly ako prezidenta zelenej hranice s Ukrajinou.
Vystavené sú aj nafukovacie člny, na ktorých Ukrajinci utekali pred vojnou, originálne predmety zadržané na hraniciach pred pašovaním, oblečenie, v ktorom jeden z hercov vykopal podzemný pašerácky tunel zo Slovenska na Ukrajinu.
Výstava sleduje cestovné doklady podľa časových úsekov. Začína to monarchiou.
Rakúsko-Uhorsko
Počas monarchie bol chudobný človek viazaný na svojho zemepána a tým bol jeho voľný pohyb po krajine značne obmedzený. Cestovali len bohatšie vrstvy.
„Pas bol na začiatku doklad napísaný rukou a opečiatkovaný. Tento doklad obsahoval popis osoby, nielen to, ako dotyčná osoba fyzicky vyzerala – výška čela, farba pleti, či osoba kríva alebo jej chýbajú prsty. Boli tam najmä informácie o tom, čím sa daná osoba živila – teda aké bolo povolanie,“ vysvetľuje Felšӧci Rusnáková.
Dodáva, že na takýto cestovný doklad by mohlo cestovať viacero ľudí súčasne. „Existoval cisársky dekrét, ktorý hovoril, že na jednu takúto cestovku môžu cestovať tí, ktorí ‚žijú z jedného chleba‘ – teda celá rodina.“
Po vzniku prvej ČSR potrebovali všetci občania na opustenie krajiny pasy.
„Ten, kto chcel vycestovať do zahraničia, musel mať pred rokom zaplatené všetky dane a často musel platiť preddavky na daň na čas, ktorý chcel stráviť v zahraničí. Záujemcovia si museli priniesť aj potvrdenia od lekára, že sú zdraví – že netrpia napríklad týfusom, tuberkulózou, syfilisom. Nie každý, kto o ne požiadal, dostal pas.“
Blížiaca sa druhá svetová vojna, ako aj územné nároky Nemecka, Maďarska a Poľska tiež znižovali možnosti cestovania.
Historický cestopisný dokument z čias Rakúsko-Uhorska. (zdroj: Múzeum na linke)
Slovenský štát
Po vyhlásení Slovenského štátu bolo pre Nemcov zakázané cestovať bez povolenia do Protektorátu Čechy a Morava.
Zároveň tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny začala opäť platiť branná povinnosť a muži vo veku od 17 do 50 rokov už nesmeli opustiť Slovensko. Na jeseň 1939 bolo zakázané vydávať pasy a opustiť krajinu. Situácia sa zmenila len na nútené cestovanie za prácou do Nemecka.
Počas trvania Slovenského štátu bolo vydaných viac ako 500 000 pasov pri približne 2 500 000 obyvateľoch. „Okrem nútených prác v Nemecku nebolo do konca vojny žiadúce, aby ľudia opúšťali krajinu. Tieto pasy sa vydávali aj pre dve osoby. Neobsahovali len cieľ cesty, ale aj presnú trasu, kadiaľ mali títo ľudia ísť na nútené práce alebo nútené vysťahovanie,“ uviedol.
Súvisiaci článok
Neopustili domov a trikrát boli v inom stave. Ako žiť v blízkosti pašeráckej linky
Prečítajte si viac
Socik
Po nastolení komunistického režimu sa situácia vyvinula v neprospech ľudí s túžbou cestovať. V roku 1949 im boli vyzdvihnuté pasy. Každý, kto chcel vycestovať, musel najprv požiadať o výnimku zo zákona, aby mu pas vydali.
V roku 1951 komunisti prijali zákon, podľa ktorého človek nemohol mať pri sebe pas. „V praxi to znamenalo, že ak ste si vybavili pas a vycestovali do zahraničia, po návrate vám ho zobrali na hraniciach.
Od polovice 60. rokov už bolo možné cestovať aspoň do „spriatelených socialistických krajín“. Na cestu boli ešte potrebné dve veci: devízový prísľub a výstupná doložka, teda povolenie mnohých komunistických pohlavárov a odborových predákov.
Výstava potrvá do konca decembra, exponáty zostanú v múzeu aj po jej skončení. Vstup do múzea na prehliadku je možné dohodnúť individuálne.
História regiónu
Múzeum bolo otvorené v roku 2022. Ukazuje, ako sa žije na štátnej hranici, aká je história prihraničného regiónu, ako už roky v tejto oblasti funguje prevádzačstvo a prevádzačstvo.
Priestory múzea tvoria naukladané prepravné kontajnery. V múzeu sa tiež ukazuje, čo sú ochotní pre slobodu urobiť ľudia zo zaostalých krajín sveta alebo ľudia postihnutí vojnou.
Súčasťou expozície sú napríklad aj pozostatky havarovaného vrtuľníka pri Stretave pri Michaloviec, v ktorom zahynuli migranti, či konkrétne zaistené predmety, ktoré sa pašeráci snažili preniesť cez túto hranicu na Slovensko.
Prezrieť si bude možné aj jednu z drevených latiek, ktoré kamión prevážal vo veľkom. Deklarovaný náklad colnica neprijala. Vozidlo postavili na váhu a zistili, že v podlahe sú ukryté pašované cigarety. Podarilo sa tak odhaliť kontraband s viac ako 800 000 baleniami tabaku. Malú časť z tohto nálezu múzeu darovala Finančná správa.
Súčasťou múzea je aj kaviareň.
