Patti Smith sa narodila ako Patricia Lee Smith 30. decembra 1946. Jej debutová LP platňa Horses zmenila newyorskú rockovú scénu a ovplyvnila celú generáciu hudobníkov a básnikov. Sledujeme obdobie rokov 1974-1975: éru performatívnosti v kostole svätého Marka, kľúčové partnerstvo s gitaristom Lennym Kaye, prvé noci v CBGB a nahrávanie samotného albumu. Všetko, čo sa vtedy v New Yorku zlomilo a zrodilo, sa v Horses spojilo do jediného diela – poézia, punk a životná energia.
čo bolo pred koňmi
Hoci sa Patti Smith dostala do širšej pozornosti vydaním Horses, jej skutočný príbeh sa zrodil dávno predtým – v básňach, improvizovaných jam sessions a stretnutiach s ľuďmi, ktorí spoznali jej hlas skôr, ako ho stihla sama pomenovať. Nebola len „punkovou kňažkou“. Bola Patti: umelkyňa, ktorá odmietla byť zaradená do akejkoľvek škatuľky. Ako sama povedala: „Ak mi chcete dať prezývku, hovorte mi workoholik.“
New York v polovici sedemdesiatych rokov nebol mestom pre každého. Napriek tomu od konca 60. rokov prijímala odpadlíkov, snílkov a čudákov a nechávala z nich dozrieť na jedinečných tvorcov. Patti prišla už v roku 1967, prakticky bez peňazí, iba s túžbou žiť slobodne. „Pozri, nepatrila som tam – odmietla som nosiť drdol a veľa mejkapu,“ zaspomínala si. Dlhé rovné vlasy, beatnická strohosť a androgýnny vzhľad ju postavili mimo módnych trendov. Práve v tom bola jej sila: outsiderstvo premenila na estetiku a svoj nezameniteľný vizuálny a hudobný jazyk.
Roky 1974–1975 boli obdobím intenzívnej transformácie. Z básnika a bohéma z Manhattanu sa zrodila hudobná legenda, ktorej hlas, texty a vizuálny prejav začali definovať novú estetiku newyorskej scény. Manhattan sa stal laboratóriom experimentálneho umenia, kde sa križovali životné cesty spisovateľov, hudobníkov a fotografov. Formovala sa generácia, ktorá chcela prekročiť kultúrne konvencie. „Umenie musí mať chuť tela,“ zverila sa vtedy Nickovi Toschesovi.
vznik kapely a tvorba repertoáru
Práca s Lennym Kayom bola pre Patti zlomová. Od pôvodného prednesu poézie sa postupne prešlo k hudobným vystúpeniam, ktoré nadviazali na beatnickú tradíciu a temnú teatrálnosť The Doors. Dvojica sa čoskoro rozrástla. Patti nepotrebovala „profesionálov“ v konvenčnom zmysle – hľadala ľudí, ktorí by dýchali rovnaký vzduch, a práve to našla. Ako prvý prišiel na rad klávesák Richard Sohl, ktorého improvizácie spojili jazz a klasické idiómy a vniesli hudobnú súdržnosť do drsných produkcií dvojice Smith-Kaye. Krátko na to sa pridal gitarista a basgitarista Ivan Kráľ, syn československých emigrantov.
BEZ VÁS SA NEMÁME POHYBOVAŤ
Pridajte sa ku komunite predplatiteľov, ktorí budú hýbať Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
Zdroj správ
