Slovensko si síce zlepšilo svoju pozíciu v priemerných finančných aktívach domácností, stále však zaostáva za ostatnými európskymi krajinami, a to z dôvodu nízkej miery finančnej akumulácie, vysokej zadlženosti a obmedzenej schopnosti vytvárať likvidné úspory. Finančné aktíva slovenských domácností síce štatisticky vzrástli, no ich reálna kúpyschopnosť a schopnosť zabezpečiť si vyššiu životnú úroveň bola len obmedzená. Zhodnotil to ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč.
Čisté finančné aktíva slovenských domácností dosiahli v roku 2023 hodnotu 9 160 eur, čo bolo najmenej spomedzi európskych krajín. Napriek relatívne nízkej dynamike rastu čistých finančných aktív sa SR v minulom roku posunula na úroveň 10 580 eur. Tento rast má však podľa analytika nominálny charakter, pričom reálne zhodnocovanie oslabuje vysoká inflácia v krajine, ktorá v rokoch 2024 a 2025 patrila medzi najvyššie v EÚ.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou zadlženosti. Hodnota priemerného dlhu na obyvateľa stúpla zo 7 990 eur v roku 2019 na 10 960 eur v roku 2024, čo predstavuje nárast o 37,17 percenta. Slovenské domácnosti majú vyšší podiel dlhu (51 percent) ako finančný majetok (49 percent), čo znamená, že majú väčšie úverové zaťaženie, ako dokážu pokryť vlastným finančným majetkom.
Častým problémom podľa analytika nie je nízka finančná gramotnosť, ale dlhodobá politika nízkych miezd. To spôsobilo, že značná časť domácností nemala a stále nemá možnosť systematicky si sporiť a tie, ktoré si sporiť môžu, odkladá v bankách ako rezervu na nečakané výdavky. Nízke finančné bohatstvo Slovákov nie je len výsledkom individuálneho správania, ale aj štrukturálnych faktorov. Okrem nízkych príjmov zohráva v tomto prípade významnú úlohu aj dlhodobá absencia komplexnej bytovej politiky. Nedostatok verejného a dostupného bývania núti domácnosti viazať značnú časť svojich zdrojov v nehnuteľnostiach, no znižuje schopnosť vytvárať úspory a investície.
Štát by preto mal urobiť komplexné zmeny v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike, od podpory tvorby dostupného bývania, cez zmenu daňového a odvodového systému až po systematické zvyšovanie príjmov obyvateľov. „Prispieť k tomu môže nielen nová hospodárska a priemyselná politika orientovaná na produkty s vyššou pridanou hodnotou a nový rastový ekonomický model, ale aj rozšírenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Tieto zmeny a opatrenia majú obrovský potenciál naštartovať nový rozvoj našej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva,“ dodal Košč.
Neprehliadnite
