ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Hoci dnes vegáni tvoria len asi 1,1 % svetovej populácie, ich počet rýchlo rastie. Dvoj- až trojnásobný nárast hlásia najmä vyspelé krajiny. V Nemecku sa počet vegánov v rokoch 2016 až 2020 zdvojnásobil na 2 % populácie a v Spojenom kráľovstve medzi rokmi 2023 a 2025 vzrástol na 4,7 %.
Ako informuje denník Pravda, veľa ľudí uvádza zdravotné dôvody. Prechod z typickej západnej stravy na rastlinný model však môže podľa výskumu znížiť riziko predčasného úmrtia na neprenosné choroby o 18 % až 21 %. Ďalším častým dôvodom je ochrana životného prostredia.
Nová štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition poskytuje presné výpočty, ktoré ukazujú, do akej miery rastlinná strava – vrátane vegánskej stravy – znižuje emisie skleníkových plynov, spotrebu vody a využívanie pôdy. Zároveň potvrdzuje, že aj vegánska strava dokáže pokryť prakticky všetky kľúčové živiny, ak je správne zložená.
O 46 % menej CO₂. Vedci porovnávali štyri typy diét
Tím vedený Dr. Noelia Rodríguez-Martín pripravil štyri modely stravovania: všežravú stredomorskú stravu, pesco-vegetariánsku, ovo-lakto-vegetariánsku a vegánsku.
Každý plán pozostával z týždennej stravy s rovnakou energetickou hodnotou – 2 000 kilokalórií denne. Recepty vychádzali z odporúčaní Španielskej spoločnosti pre komunitnú výživu, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a Národnej lekárskej akadémie USA.
„Porovnali sme diéty s rovnakým množstvom kalórií a zistili sme, že prechod zo stredomorskej na vegánsku stravu vytvoril o 46 % menej CO₂, spotreboval o 33 % menej pôdy a o 7 % menej vody,“ povedal Rodríguez-Martín.
Jednotlivé jedálne lístky boli skúmané pomocou verejných databáz ako španielska BEDCA alebo americká FoodData Central so zameraním na 22 vitamínov a mikroživín, makroživín a ďalších nutričných ukazovateľov.
Výsledky ukázali jasný trend: čím väčší podiel rastlinnej potravy, tým nižšia ekologická stopa. Zatiaľ čo všežravá strava vyprodukovala približne 3,8 kg ekvivalentov CO₂ za deň, pesco-vegetariánska strava to znížila na 3,2 kg, ovo-lakto-vegetariánska na 2,6 kg a vegánska na 2,1 kg. Výrazný rozdiel bol aj v spotrebe pôdy – podľa štúdie ju vegánska strava znižuje o tretinu.
zdroj: freepik
Výživa zostáva kompletná, pozornosť si vyžaduje len niekoľko živín
Aj keď je rastlinná strava často spojená s rizikom nedostatku vitamínov či minerálov, vedci ukázali, že tento problém nie je pravidlom, ak je strava správne nastavená, píše portál Eurek Alert.
„Naše analýzy ukázali, že všetky tri rastlinné diéty boli nutrične vyvážené, iba vitamín D, jód a vitamín B12 si vyžadovali trochu viac pozornosti,“ povedal Rodríguez-Martín. Platí to najmä pre ľudí, ktorí sa striktne stravujú vegánsky – suplementácia vitamínu B12 je pre túto skupinu prakticky nevyhnutná, zatiaľ čo výber obohatených potravín môže pomôcť vitamínu D a jódu.
Všetky porovnávané diéty však spĺňali odporúčania pre príjem bielkovín a väčšinu mikroživín. Vegetariánske modely sa najviac priblížili všežravej stredomorskej strave, ktorá dosiahla približne 35% zníženie emisií CO₂ pri zachovaní komplexnosti stravy.
Zdravší život a zdravšia planéta
Výskum potvrdzuje poznatky z predchádzajúcich rokov. Rastlinná strava môže znížiť výskyt mnohých chorôb, od kardiovaskulárnych až po cukrovku a niektoré formy rakoviny. Zároveň je to spôsob, ako výrazne prispieť k zníženiu ekologickej záťaže.
Vegánska strava preukázala viac ako 50 % zníženie kľúčových ukazovateľov vplyvu na ekosystém, ako aj viac ako 55 % zníženie výskytu chorôb v porovnaní s konvenčnou stravou všežravcov.
Vedci tiež upozorňujú, že rastlinná strava podporuje plnenie globálnych cieľov udržateľnosti – od zlepšovania zdravia populácie (SDG 3) po zodpovednú produkciu potravín (SDG 12) a boj proti klimatickým zmenám (SDG 13).
Aj preto odborné organizácie ako FAO a WHO odporúčajú zvýšiť podiel potravín rastlinného pôvodu a obmedziť najmä červené mäso. Stredomorská strava, ktorá je považovaná za jeden z najzdravších modelov stravovania na svete, je z definície tiež rastlinnou stravou – obsahuje vysoký podiel ovocia, zeleniny a obilnín a obmedzené množstvo živočíšnych produktov.
Každý krok sa počíta. Nemusíte byť vegán, aby ste pomohli
Hoci vegánska strava prináša najväčšie ekologické a zdravotné benefity, vedci zdôrazňujú, že zmena nemusí byť radikálna. „Nemusíte byť úplne vegáni, aby ste sa zmenili. Aj malé kroky smerom k rastlinnejšej strave znižujú emisie a šetria zdroje,“ pripomína Rodríguez-Martín.
Môže ísť o jednoduché zmeny v jedálničku – nahradenie mäsa strukovinami niekoľkokrát do týždňa, častejšia konzumácia zeleniny alebo uprednostňovanie celozrnných výrobkov. Každé jedlo, ktoré nahrádza živočíšny produkt rastlinnou alternatívou, má podľa vedcov merateľný vplyv.
Rastlinné stravovanie je tak spôsob, ako spojiť zdravší životný štýl s pozitívnym vplyvom na planétu. A hoci je vegánstvo najefektívnejším krokom, aj čiastočný prechod na rastlinnú stravu môže významne prispieť k udržateľnej budúcnosti.
Prečítajte si viac z kategórie: Lifehacking
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroje: Pravda, Hranice vo výžive
Zdroj správ
