skoro sme na nich zabudli. A zároveň to bola kedysi pýcha, symbol a nehynúca sláva. Ich výrobcovia mali samostatnú sekciu v cechu pekárenskom a bratislavské rožky dokonca získali špeciálne ocenenie na svetovej výstave v Chicagu v roku 1893. No stačila druhá svetová vojna, po nej nástup komunizmu, znárodnenie a kolektivizácia a celá hrdá tradícia ich výroby sa zrútila ako domček z karát. Bratislavské rožky v 80. rokoch existovali len v domácich receptoch, zopár nostalgikov z Prešpurčanov ich pripravovalo tradične na Vianoce a to bolo všetko. Takmer sme ich stratili.
Krásne, voňavé a krehké rožteky so špeciálnou škvarkovou polevou a orechovou či makovou plnkou mohli z našej kolektívnej pamäte navždy zmiznúť. Nestalo sa tak len vďaka niekoľkým nadšencom na prelome tisícročí, keď Bratislavské rožky získali nielen tento moderný názov, ale aj zápis v registri Európskej únie pod ochrannou známkou zaručenej tradičnej špeciality. Odkiaľ sa vzali bratislavské rožky a čím sú výnimočné? Ako to už pri gastronomických fenoménoch býva, koluje okolo nich viacero zaručených fám a mýtov.
BEZ VÁS SA NEMÁME POHYBOVAŤ
Pridajte sa ku komunite predplatiteľov, ktorí budú hýbať Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
Zdroj správ
