takto vyzerá text na pamätnej tabuli umiestnenej na bývalej budove Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici v Bratislave. Dnes v ňom sídli bratislavská Univerzitná knižnica. Tabuľa bola odhalená 11. októbra 1922 a ako uvidíme neskôr, samotný text vyjadruje skôr všeobecne uznávaný štúrovský kánon než skutočnú činnosť Ľudovíta Štúra na poslednom uhorskom sneme.
Snaha Ľudovíta Štúra zúčastniť sa ako poslanec (allegát) na uhorskom sneme pravdepodobne siaha až do začiatku 40. rokov 19. storočia. Keď kráľ Ferdinand V. zvolal 24. septembra 1847 uhorský snem do dnešnej Bratislavy (teda posledný snem, ktorý sa u nás konal), Štúr bol už pripravený získať mandát, konkrétne pre mesto Zvolen (maď. Zólyom). Dňa 21. septembra 1847, teda tri dni pred vyhlásením snemu, sa preto listom ponúkol mestskej rade ako poslanec. Program, ktorý ponúkal, však nemal nič spoločné s cieľmi slovenského národného hnutia, mienil najmä presadzovať rozšírenie práv slobodných kráľovských miest. Možno ešte dôležitejšie ako samotný program bolo jeho vyjadrenie, že za výkon funkcie poslanca si od mesta nepýta poplatok. Pre mesto to bola veľmi výhodná ponuka, keďže, ako pri inej príležitosti napísal mestský pokladník, „mestská pokladnica je zaťažená mnohými dlhmi a oslabená živelnými pohromami“. V tom roku sa zrejme vylial aj Hron a odstraňovanie škôd stálo mesto nemalé peniaze.
Príbeh o zvolení Ľudovíta Štúra má dve verzie, od seba značne odlišné, pričom ani jednu nemožno historicky dokázať. Prvou verziou je Štúrovo cieľavedomé pôsobenie a umiernený program, ktorý presvedčil mestské zastupiteľstvo, aby ho zvolilo. Druhá verzia je založená na priateľstve Ľudovíta Štúra s Mikulášom Ostrolúckym (Osztroluczky Miklós), bývalým podžupanom Zvolenskej župy a bývalým župným poslancom. Mocou svojej funkcie mohol pomôcť Štúrovi k zvoleniu. Krátko si rozoberieme vzťah Ľudovíta Štúra s Mikulášovou dcérou, u nás známou ako Adela Ostrolúcka (Osztroluczky Adelaide, domácim menom Etelka).
BEZ VÁS SA NEMÁME POHYBOVAŤ
Pridajte sa ku komunite predplatiteľov, ktorí budú hýbať Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
Zdroj správ
