čas letí veľmi rýchlo a to, čo sa stalo pred rokom, ako keby už ani nebola pravda. V tom čase, rok späť, som zažil protestné Tbilisi. Vlny hnevu, barikády, požiare, oblaky plynu. Vzduch bol plný akcie. Všade sa niečo mlelo. V bočných uličkách okolo Rustaveliho, na Námestí slobody, v parkoch. Keď okolo parlamentu došlo k potýčke s policajtmi, na druhej strane Rustaveli pri metre začala koncert punkovej kapely. Strieľali priamo pod pamätníkom Shota Rustaveliho.
V tých časoch tam bolo vidieť všetko. Raz večer stojíme s kamarátom na varšavskej terase a zrazu pred nami beží skupina ťažkonohých mužov, ktorí prenasledujú demonštrantov. Po Puškinovej ulici ich často prenasledovali. Chlapci sa k nim chceli priblížiť zozadu od Námestia slobody, potom to policajti otočili a nasledovala honička. S Mariam sme ošúpali dve cachacelos (to je ako limoncello len s cachou) a vrátili sa mrznúť na Rustaveliho. Bol to chaos, všade sa dvíhal odpor.
Po gruzínskych mestách a dedinách. Dotklo sa to aj Rusov a iných národností žijúcich v Gruzínsku. Jedného večera pred Mariottou starší Rus trénoval policajtov, ako sa veci skončia, ak Ivanišvilimu neodolajú. „To, čo Putin urobil mojej krajine, urobí Ivanišvili aj tebe,“ zareval Ivanišvili nahnevane. V tom čase sršalo veľa emócií. Voda bola tiež, a ako ľudia hovorili, naozaj v nej niečo bolo. Mnohí sa sťažovali, že to tak čudne horí. Potvrdilo sa, že vláda nariadila primiešať do vody nejakú chemikáliu. BBC o tom pred pár dňami zhromaždila dôkazy. kamit používaný počas 1. svetovej vojny.
Ale časy sa zmenili. Prešiel rok a po silnej opozícii niet ani stopy. Posledná výzva k akcii prišla 4. októbra Viacerí občania a aktivisti žiadali dôslednejší postoj. V deň komunálnych volieb rozobrali bránu sídla prezidenta. V tom čase v Tbilisi po takmer roku opäť horeli ohne, no bolo to krátko po vzplanutí zúrivých protestov. Ešte v tú noc boli jeho organizátori chytení a vzatí do väzby. Teraz im hrozí niekoľkoročné väzenie. Sú obvinení zo štátneho prevratu.
Gruzínci budú nosiť masky, aj keď je to zakázané, ale už nebudú blokovať cestu, lebo im v tom bráni policajný kordón a nepôjdu proti nemu silou ako kedysi. Policajti si aj tak nájdu dôvod na zatknutie a ľudia sa s nimi pobijú o všetkých, to sa nezmenilo, no napokon sú mnohí stále vo väzení a nič príjemné ich nečaká. Kým bude táto vláda pri moci, nikto ich neoslobodí.
Bol som prekvapený, kam to zašlo. Na prvé výročie nepretržitého protestu 28. novembra mnohí Gruzínci opäť vyšli do ulíc. Pochodovali v sprievodoch pred parlament, no asi po hodine na mieste sa rozišli. Čakal som, že prejavia väčší odpor, že to bude aspoň trochu podobné protestom pred rokom, keď bol hnev aj hmatateľná potreba niečo zmeniť. No akosi prešli do štádia kultivovaného protestu a sú doslova hrdí na to, že to robia skoro ako my pri Nežnej, bez bitiek. Väčšina sa od násilných činov dištancuje. Naposledy takto aktívne vystúpil bývalý poslanec a člen jednej z opozičných strán. V noci podpálil dvor. Chytili ho a dali do vyšetrovacej väzby. Samotná strana sa od jeho konania dištancovala.
No nové časy. Gruzínci prešli na kultivovaný protest. Jedna vec sa však nezmenila. Stále nemajú žiadny plán, žiadnu organizáciu. Mali vášeň, hnev, akciu bez organizácie, systematickosť. Teraz nemajú takmer nič. Idú von, pred parlament, prinesú transparenty, niekto príde s hladovkou, ale nakoniec po chvíli idú domov. Zostala im výdrž. Keď mi jeden Gruzínec na jar povedal, že to pokojne potiahnu až na jeseň, zdalo sa mi to pridlho, aj keď vierohodné. Teraz si myslím, že sú schopní proti tomu inteligentne a kultivovane protestovať ďalšie tri roky, až do riadnych nových volieb. S transparentmi apelujúcimi na EÚ „Sanction Georgian Dream“, „Sanction Ivanishvili“.
Môžu mať najviac politických väzňov na počet obyvateľov, už teraz ich majú viac ako Rusko, svet bude obdivovať ich vytrvalosť, ale budú mať rovnakú vládu. Akcia je preč. Po vlaňajších tvrdých akciách nezostal z policajných komínov ani dym. Gruzínci prešli do fázy čakania – chalichi. Teraz nechali veci, aby sa diali. Potom je možno opäť čas na akciu.
Autor je bloger (blog About Georgia with Mari)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
Zdroj správ
