Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a Súdnej rady SR
Krajský súd v Bratislave uznesením o dočasnom opatrení uložil Matejovi Drličkovi, aby sa zdržal verejne, najmä tlačených médií, elektronických médií vrátane ich blogov a sociálnych sietí zverejňovaním nepravdivých a hodnotiacich výrokov, rozsudkov a názorov o Martine Šimkovičovej, a aby sa zdržal ďalšieho zasahovania do dobrej povesti sťažovateľky inou formou verejných vyhlásení či inými prostriedkami.
Krajský súd slová z návrhu Martiny Šimkovičovej na nariadenie predbežného opatrenia použil v celom rozsahu. Žiadna snaha skúmať, či takýto návrh má v rozhodovacej praxi súdov oporu v ústavných hraniciach slobody prejavu, ale, a to je najdôležitejšie, či je takýto návrh vykonateľný súdnou exekúciou.
Jednoducho v dočasnom opatrení sa otrocky opakuje to isté znenie ako v podaní ministra kultúry. V tom vidím úrodnú pôdu pre okamžité nesúhlasné postoje k tomuto uzneseniu založené na známych pravdách o dočasných opatreniach.
„Doložky o rýchlom nasadení“ majú pevné pravidlá
Rozhodovanie o dočasných opatreniach je pevnou súčasťou súdneho konania, najmä v občianskom súdnictve. Preto uvádzam len niekoľko základných predpokladov na (ne)vyhovenie návrhu na použitie tejto rýchlej súdnej ochrany proti Matejovi Drličkovi.
Verdikt o tom, či v konkrétnom prípade (držíme sa len uznesenia Drlička) bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán, musí byť formulovaný tak, aby bol preskúmateľný z odôvodnenia a zároveň zodpovedal požiadavkám na ochranu osobnosti (právnym základom žaloby je ochrana osobnosti).
Podmienka okamžitej potreby úpravy pomerov medzi žalobcom a žalobcom by bola splnená, ak by došlo k porušeniu
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
Máte predplatné? Prihláste sa
Zdroj správ
