Posledná vandrovka roka v metropole východu zavedie návštevníkov do kostola, ktorý má v Košiciach azda najviac prívlastkov – jezuitský, uhorský, premonštrátsky, univerzitný, trojičný či biely.
Článok pokračuje pod videoreklamou Článok pokračuje pod videoreklamou
Sprievodcovia návštevníkom poodhalia aj tajomstvá priľahlej telocvične a zavedú ich do podzemia, ktoré slúžilo na pochovávanie mníchov.
Miesto mučenia
Kostol premonštrátov v Košiciach síce zvonku pôsobí nenápadne, no je v ňom kus histórie celého regiónu.
Na jeho mieste kedysi stál Kráľovský dom, ktorý bol spojený aj s priľahlým Levočským domom. Keď bol uhorský kráľ v Košiciach, býval práve v tomto dome. Sídlila tu aj kráľovská mincovňa.
„V tomto dome v rokoch 1460 – 1478 prijímal návštevy uhorský kráľ Matej Korvín. Súčasťou Kráľovského domu bola kaplnka,“ hovorí sprievodca Milan Kolcun.
Keď sa Košice stali protestantskými, nemali pre seba katolícky kostol, mali len kaplnku v Kráľovskom dome.
„Raz sa v ňom stretli správca majetku v Krásnej nad Hornádom Marek Križin a jezuitskí misionári Štefan Pongrácz a Melichar Grodziecki. Tam ich obkľúčili vojaci Juraja Rákocziho a traja košickí mučeníci boli zabití v noci zo 6. na 7. septembra 1619.“
Mučeníci zomreli na mieste dnešného školského dvora v areáli telocvične, kde bola kedysi kanalizácia. „Sivá stena v areáli, kde zomreli, je staršia ako kostol.“
Traja košickí mučeníci boli zaradení medzi svätých v roku 1995 počas spomienkovej návštevy pápeža Jána Pavla II. v Košiciach. Je im venovaná pamätná tabuľa na Hlavnej ulici a jeden z bočných oltárov v kostole premonštrátov.
Súvisiaci článok
Nová poštová známka pripomína smrť košických mučeníkov pred 400 rokmi
Prečítajte si viac
Kostol financovala žena
Nad hlavným vchodom do kostola je erb, kde si pozorní návštevníci môžu prečítať meno Žofie Báthoryovej, ktorá je vzdialenou príbuznou slávnej Báthoryčky.
„V erbe je aj drak, ktorý požiera vlastný chvost, pretože podľa prastarej legendy mali Báthoryovci medzi svojimi predkami niekoho, kto zabil draka. Vedľa neho možno nájsť aj erb Sedmohradska a erb Sikulov,“ vysvetľuje sprievodca Kolcun.
Hlavnou sponzorkou premonštrátskeho kostola bola Žofia Báthoryová. Dala ju postaviť pre jezuitov.
„Tento komplex budov už v 17. storočí patril jezuitom. Ďakujeme im za to, že Košice mali v tom čase najvýchodnejšiu univerzitu v Európe. Presný rok jej založenia na popud jágerského biskupa Benedikta Kisdyho je 1657.“
Históriu už neexistujúcej akadémie pripomína pamätná tabuľa venovaná Jonášovi Záborskému. (zdroj: Elena Danková)
Univerzita na tomto mieste trvala dovtedy, kým tu boli jezuiti. Jezuiti skončili v roku 1773 rozpustením rádu.
Z univerzity sa neskôr stala Kráľovská akadémia, pobočka Budínskej univerzity.
„Gréčtinu tu vyučoval aj známy spisovateľ Jonáš Záborský, ktorý býval na mieste dnešnej fary.“
