ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Vedci sa pozerajú hlboko do minulosti, aby pochopili, ako bude vyzerať budúcnosť našich ročných období. Najnovšia štúdia ukazuje, že medzi tým, čo sa stalo pred tisíckami rokov a tým, čo vidíme dnes, je jeden zásadný rozdiel – rýchlosť a intenzita zmien.
A práve tie môžu do Európy priniesť mimoriadne dlhé letá. O štúdii informoval web iMeteo.
Leto sa môže výrazne predĺžiť
Podľa novej analýzy by klimatické zmeny spôsobené najmä ľudskou činnosťou – od spaľovania uhlia až po iné zdroje emisií – mohli spôsobiť, že Európa bude mať do roku 2100 o 42 letných dní viac. Kľúčom k tomuto vývoju je zníženie takzvaného latitudinálneho teplotného gradientu (LTG), teda teplotného rozdielu medzi rovníkom a severným pólom.
Tento gradient má priamy vplyv na prúdenie vetra v Atlantiku, a tým aj na striedanie ročných období v Európe. Keď LTG klesá, vzory letnej cirkulácie trvajú dlhšie, čo znamená dlhšie obdobia tepla na celom kontinente.
„Naše zistenia ukazujú, že nejde len o jav súvisiaci so súčasným trendom, ale o opakujúci sa prvok klimatického systému Zeme. Rýchlosť, príčina a intenzita zmien sú však teraz iné,“ povedala autorka štúdie doktorka Laura Boyall.
Ako vedci skúmali minulosť
S cieľom pochopiť vývoj klímy sa výskumníci obrátili na prírodné archívy: sedimenty z vrstiev dna jazera. Tieto vrstvy sa ukladajú rok čo rok a tvoria presnú kroniku striedania zím a leta, ktoré možno vysledovať až 10 000 rokov dozadu.
Práve tieto geologické „záznamy“ odhalili, že približne pred 6000 rokmi trvali európske letá až osem mesiacov, čo súviselo s prirodzenými výkyvmi klímy a vyšším LTG.
Dnes sa však situácia vyvíja inak. Arktída sa otepľuje až štyrikrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer – najmä kvôli skleníkovým plynom. Výpočty ukazujú, že každý pokles LTG o jeden stupeň Celzia pridáva približne 6 letných dní.
Čo to znamená pre budúcnosť Európy?
Podľa najaktuálnejších klimatických scenárov Európa smeruje k tomu, že do konca storočia budú letá dlhšie o spomínaných 42 dní.
„Náš výskum odhalil, že ročné obdobia v Európe boli po tisíce rokov poháňané teplotným gradientom, čo poskytuje užitočné poznatky, ktoré možno použiť na presnejšie predpovedanie budúcich zmien,“ hovorí Dr Celia Martin-Puertas z Royal Holloway, University of London.
Ako fungujú skleníkové plyny
Skleníkové plyny ovplyvňujú klímu Zeme spôsobom, ktorý pripomína fungovanie skleníka – zachytávajú teplo unikajúce z povrchu planéty a tým udržiavajú stabilné teplotné podmienky. Ako však pripomína stránka Európskeho parlamentu, problém nastáva, keď sa ich množstvo v atmosfére zvýši v dôsledku ľudskej činnosti.
Spaľovanie fosílnych palív, priemysel a poľnohospodárstvo spôsobujú zosilnenie prirodzeného skleníkového efektu. Výsledkom je otepľovanie klímy, zmeny v rozložení zrážok a snehu či nárast počtu extrémnych udalostí vrátane povodní a horúčav.
Plytší teplotný gradient, extrémnejšie počasie
Skleníkové plyny pochádzajú z rôznych zdrojov a majú rôzne účinky na globálne otepľovanie. Oxid uhličitý (CO₂), metán (CH4) a oxid dusný (N₂O) patria medzi tie, ktoré sú prirodzene prítomné, no zároveň sa výrazne zvyšujú ľudským zásahom. Spolu s nimi existujú aj fluórované skleníkové plyny – výlučne syntetické látky, ktoré sa používajú v priemysle a ich otepľovací efekt môže byť tisíckrát silnejší ako vplyv CO₂. Ide o skupinu HFC, PFC, SF₆ alebo NF₃.
Tieto plyny často nahrádzajú staršie chemikálie poškodzujúce ozónovú vrstvu. Hoci už neničia ozón, klimatickú krízu stále zhoršujú. Medzinárodné dohody, ako napríklad Parížska dohoda alebo Kjótsky protokol, pracujú so siedmimi hlavnými typmi týchto plynov.
Od CO₂ po fluórované plyny
Oxid uhličitý vzniká prirodzene pri dýchaní organizmov a rozklade biomasy, no jeho koncentrácia sa výrazne zvyšuje spaľovaním fosílnych palív. Lesy dokážu fixovať CO₂ prostredníctvom fotosyntézy, a preto sú kľúčovým zachytávačom uhlíka.
Metán sa uvoľňuje do atmosféry pri ťažbe ropy, plynu, uhlia, dobytka a rozklade odpadu. V EÚ bol v roku 2021 jeho najväčším zdrojom poľnohospodársky sektor.
Oxid dusný súvisí s poľnohospodárstvom, používaním hnojív, spaľovaním biomasy a niektorými priemyselnými procesmi.
Fluórované uhľovodíky tvoria približne 90 % všetkých F-plynov a používajú sa napríklad v klimatizáciách, chladení, aerosóloch a penách. Plne fluórované uhľovodíky, fluorid sírový a fluór dusík majú priemyselné využitie, najmä v elektronike a energetike.
Skleníkové plyny a ich vplyv na otepľovanie
Pretože každý plyn prispieva k otepľovaniu inou mierou, ich účinok sa prepočítava na ekvivalent CO₂. V roku 2021 EÚ vyprodukovala približne 3,6 miliardy ton ekvivalentu CO₂, čo bolo o 22 % menej ako v roku 2008.
Najväčší podiel mal CO₂ (takmer 80 %), za ním nasledoval metán (viac ako 12 %). Hoci fluórované plyny predstavovali len 2,5 % emisií, ich schopnosť zadržiavať teplo je neporovnateľná s ostatnými.
Prečítajte si viac z kategórie: Inovácie a eko
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroje: imeteo.sk, nature.com, europarl.europa.eu
Zdroj správ
