ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Nová štúdia z amerického zdravotného systému Mount Sinai zobrazuje znepokojujúci obraz toho, ako málo vieme predpovedať srdcové príhody. Ide o prvú rozsiahlu analýzu, ktorá testuje, ako by sa preventívne odporúčania uplatňovali u pacientov vo veku do 66 rokov krátko pred ich prvou akútnou koronárnou príhodou.
Výsledky naznačujú, že dnes používané skríningové metódy nedokážu zachytiť veľa ľudí s tichým, ale pokročilým srdcovým ochorením.
Analýza ukazuje, že tradičné nástroje, ktoré lekári používajú na hodnotenie rizika srdcového infarktu, zlyhávajú u veľkej časti pacientov. Takmer polovica ľudí, ktorí v posledných dňoch dostali infarkt, by podľa nich nebola 48 hodín pred udalosťou klasifikovaná ako riziková.
Nástroje, ktoré u skutočných pacientov zlyhávajú
Lekári sa v súčasnosti spoliehajú na dva hlavné nástroje na predpovedanie rizika srdcového infarktu v horizonte desiatich rokov: výpočtový model ASCVD a novší systém PREVENT.
Obe metódy využívajú kombináciu známych faktorov – vek, tlak, cholesterol, fajčenie, cukrovka či iné zdravotné ukazovatele. Výsledné skóre určuje, či sa má pacient preventívne liečiť, najčastejšie statínmi, alebo je považovaný za nízkorizikový.
Analýza tímu Mount Sinai však odhalila zásadný problém. Vedci retrospektívne vyhodnotili zdravotné údaje 474 pacientov mladších ako 66 rokov, ktorí v rokoch 2020 až 2025 utrpeli prvý infarkt bez predchádzajúcej diagnózy srdcového ochorenia. Tie potom simulovali, aké skóre by mali dva dni pred podujatím, píše portál Knowridge.
Výsledky sú alarmujúce:
podľa skóre ASCVD by 45 percent pacientov neodporučili liečbu ani ďalšie vyšetrenia, podľa nástroja PREVENT by až 61 percent ľudí nebolo identifikovaných ako rizikových.
Mnohí z týchto pacientov tak mohli žiť v presvedčení, že sú zdraví, aj keď sa im už v cievach vytvárali nebezpečné usadeniny.
Tiché nebezpečenstvo
Analýza symptómov tiež poukázala na slabé stránky tradičného skríningu. Asi 60 percent pacientov začalo pociťovať problémy menej ako dva dni pred samotným infarktom. Vo väčšine prípadov išlo o akútny nástup ťažkostí v štádiu, keď sa ochorenie už nedalo preventívne zachytiť.
Podľa autorky štúdie doktorky To Anny Muellerovej je to jasný signál, že spoliehať sa na symptómy je nedostatočné. Mnoho srdcových infarktov sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú podľa štandardných kritérií nízke riziko. Systém jednoducho neodráža individuálne riziko, vysvetľuje vedec.
Jej kolega Dr. Amir Ahmadi dodáva, že súčasné nástroje sú založené na údajoch o populácii, čo funguje pre politiku verejného zdravia, ale nie pre presné hodnotenie individuálneho rizika. „Je načase prehodnotiť prístup k prevencii a začať sa venovať tomu, čo sa v tele skutočne deje,“ konštatuje.
Potrebujeme nový prístup
Štúdia poukazuje na to, že nízke skóre rizika alebo absencia symptómov neznamená, že sa v tepnách netvorí nebezpečný plak. A práve tie sú hlavnou príčinou infarktu. Vedci preto odporúčajú širšie využitie moderných zobrazovacích metód, ktoré dokážu priamo odhaliť rednutie cievnych stien či začínajúce upchávanie tepien.
Dr. Mueller vysvetlil, že „musíme prejsť od čakania na symptómy k aktívnemu hľadaniu skrytých rizík.“ Lepšie zobrazovanie môže podľa nej odhaliť problém v štádiu, keď je ešte možné účinne zasiahnuť.
Dátová časť štúdie tiež ukázala, že tradičné rizikové kategórie nezachytávajú individuálnu realitu. Pomocou nástroja ASCVD bolo 33 percent pacientov klasifikovaných ako nízkorizikových a 12 percent ako hraničných. PREVENT identifikoval až 45 percent pacientov ako nízkorizikových. Mnohí z nich boli objektívne v stave, ktorý viedol k akútnemu infarktu.
Celkový obraz je jasný: infarkt môže postihnúť aj človeka, ktorého výsledky v štandardných testoch vyzerajú úplne v poriadku.
Výzva do budúcnosti
Kardiovaskulárne ochorenia sú celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí a štandardný skríning často nedokáže identifikovať tých, ktorí sú skutočne ohrození. Nová štúdia preto otvára dôležitú diskusiu. Ak majú byť preventívne opatrenia účinné, musia sa zamerať na priamu detekciu plaku, nielen na skóre rizika odvodené od populácie.
Závery výskumníkov sú jasné. Dr. Ahmadi povedal, že nástroje, ktoré fungujú pre veľké skupiny, nie vždy pomáhajú pri rozhodovaní o jednom konkrétnom pacientovi. Budúcnosť je podľa neho v personalizovanej prevencii, ktorá dokáže identifikovať skryté riziká skôr, ako prerastú do život ohrozujúcej udalosti.
Výskum tak otvára cestu k presnejšiemu a individuálnejšiemu mapovaniu zdravia srdca – metóde, ktorá môže časom zachrániť tisíce životov.
Prečítajte si viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroje: Knowridge, štúdia
Zdroj správ
