Dôkazom toho, že ľudia na Slovensku sa snažia zlepšovať svoje zdravie zdravým životným štýlom a doplnkami výživy, je aj Stada Health Report 2025. Podľa nej až 80 percent Slovákov praktizuje metódy zdravého životného štýlu ako cvičenie, užívanie výživových doplnkov či zdravé stravovanie aspoň raz týždenne.
Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na treťom mieste hneď za Maďarskom, Dánskom a Írskom a preskočilo napríklad krajiny Beneluxu a Francúzsko, kde sa o svoje zdravie takto stará len 35 až 42 percent opýtaných.
Na Slovensku, v Česku a Maďarsku je najobľúbenejším zvykom užívanie doplnkov výživy. Až 70 percent opýtaných konzumuje rôzne vitamíny a minerály s vierou, že im to pomôže posilniť imunitný systém a doplniť potrebné živiny chýbajúce v strave.
Hoci sa Francúzsko a Holandsko umiestnili hlboko pod Slovenskom, obe krajiny preferujú pohyb ako hlavný nástroj na zlepšenie zdravia. Vynára sa preto otázka, či Slováci nehľadajú tú najjednoduchšiu cestu v podobe vitamínov, aby sa vyhli potrebe venovať čas a energiu cvičeniu či zdravej strave.
Čas a energia sú významnými faktormi, ktoré vysvetľujú, prečo napriek tomu, že 87 percent Európanov si uvedomuje výhody zdravého životného štýlu, iba 57 percent podľa toho koná.
Až 47 percent uvádza ako dôvod čas, nedostatok energie či motivácie. Ďalších 21 percent odrádzajú finančné dôvody. Ceny zdravých potravín sú na Slovensku vysoké a podľa údajov Eurostatu je finančne nedostupných 17 percent obyvateľov.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v rokoch 2023-2024 zúčastnilo preventívnej prehliadky u všeobecného lekára len 45,6 percenta dospelých, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o 1,1 percenta.
Prevencia šetrí peniaze, no investujeme do nej príliš málo
Zvyšovanie zdravotného povedomia a vzdelávací prístup založený na kritickom myslení je sľubným spôsobom, ako povzbudiť Slovákov k prevencii a starostlivosti o svoje zdravie. To, že prevencia a zdravý životný štýl sa oplatí nielen jednotlivcom, ale aj spoločnosti a ekonomike, je názor podložený údajmi. Austrálske centrum pre prevenciu poskytlo niekoľko konkrétnych príkladov toho, ako prevencia šetrí peniaze.
Každý kilometer chôdze sa rovnal zdravotnému prínosu v hodnote jedného až dvoch austrálskych dolárov. Viac chôdze po okolí sa rovná zdravotným prínosom v hodnote takmer 15 AUD $ na osobu a rok.
Úrad pre ekonomiku zdravotníctva vo Veľkej Británii upozorňuje, že len 5 percent zdravotníckych zdrojov bolo investovaných do prevencie. Prevenciu rozdeľujú do 3 kategórií. Primárna prevencia sa zameriava na zdravý životný štýl a prevenciu chorôb ako je osveta a očkovanie. Sekundárna prevencia je zameraná na včasnú diagnostiku asymptomatických začiatkov ochorenia.
Terciárna prevencia, ktorá sa zameriava na spomalenie progresie chronických ochorení prostredníctvom napríklad rehabilitácie.
Údaje ukazujú, že investícia do primárnej prevencie má návratnosť 14:1. Takáto investícia je výhodná, keďže rok optimálneho zdravia prostredníctvom prevencie stojí 3 800 libier v porovnaní s 13 500 librami pri liečbe existujúcich ochorení.
Prevencia má výhody aj pre vládu. Znižovanie chorobnosti prevenciou má za následok zníženie nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Náklady na stratu produktivity miestnej ekonomiky v dôsledku chorobnosti sa v Spojenom kráľovstve odhadujú na 70 miliárd libier ročne. Zníženie obezity o 10 percent by znížilo dávky v nezamestnanosti o 400 miliónov libier ročne.
Z údajov Global Obesity Observatory vyplýva, že na Slovensku trpí obezitou 27 percent dospelých a takmer 10 percent detí. Takéto percento si vyžaduje zníženie a investície do prevencie by mohli byť správnou cestou. Neprekvapuje však, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré venujú na prevenciu najmenší podiel z rozpočtu zdravotníctva.
Malá investícia, veľké výsledky
Sú to však práve najlacnejšie stratégie, ktoré zvyknú prinášať najvyšší úžitok. Ide napríklad o obmedzenie množstva soli v potravinách, zmeny v predpisoch týkajúcich sa reklamy na nezdravé potraviny pre deti či zvýšenie daní na tabak, alkohol a sladené nápoje.
Ministerstvo zdravotníctva v Singapure potvrdilo, že obmedzenia, ktoré stanovili na potraviny s vysokým obsahom cukru, mali priaznivé účinky a významný vplyv na výskyt cukrovky v populácii. Tieto obmedzenia pozostávali z označení označujúcich zdravšie varianty s nízkym obsahom cukru a tiež označenia výživovej hodnoty potraviny triedou od A po D, kde A je najzdravšia možnosť s najmenším množstvom cukru a nasýtených tukov.
Veľká Británia zaviedla takzvanú SDIL, ľudovo nazývanú „daň z cukru“. Táto daň sa vzťahuje na sladké nápoje, ktoré obsahujú viac ako 4,5 gramu cukru na 100 mililitrov. Vláda predpovedá, že tieto zmeny znížia dennú národnú spotrebu o 17 miliónov kalórií. Dúfajú, že výrazne znížia obezitu, ktorá krajinu stojí 11 miliárd libier ročne.
V rokoch 2015 až 2019 výrobcovia znížili obsah cukru vo svojich výrobkoch o 35 percent zo 135 000 ton na 87 000 ton. Ďalší prieskum potvrdil, že priamym dôsledkom bola znížená konzumácia cukru u detí aj dospelých.
Daň na sladené nealkoholické nápoje bola tento rok zavedená aj na Slovensku, no či prinesie ovocie, sa uvidí. Daň sa týka nápojov sladených cukrom, ako aj umelých sladidiel.
Slováci musia začať od seba
Investícia do zdravia sa štátu aj jednotlivcom oplatí, no vitamíny nevyriešia všetky problémy. Okrem už spomínaných preventívnych prehliadok u všeobecného lekára Slováci zabúdajú aj na zubára, kde chodí na preventívne prehliadky necelá polovica Slovákov a len 37 percent žien chodí na gynekologické prehliadky. Zlepšenie môže prísť len vtedy, ak začnú od seba so zdravším životným štýlom, ktorý zahŕňa silový tréning, kvalitný spánok, pestrú stravu a návštevy preventívnych prehliadok.
Neprehliadnite
