Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Vyšiel prvý adresár mesta Košice
Ako sa dozvedáme, vyšiel už aj prvý slovensko-maďarský adresár mesta Košice. Tento potrebný manuál, ktorý uvíta každý úrad, obchodný či iný podnik a mnoho jednotlivcov, je veľmi pekne vytlačený v štátnej tlačiarni v Košiciach a obsahuje niekoľko častí.
Článok pokračuje pod videoreklamou Článok pokračuje pod videoreklamou
Na prvom mieste je kvalitne spracovaná mapa mesta Košice, nasleduje zoznam ulíc a námestí, v hlavnej časti je abecedný zoznam obyvateľov mesta Košice, ku ktorému je pripojený zoznam obyvateľov podľa sektora zamestnania, ako aj zoznam časopisov, odborov, združení, inštitútov a dopravných podnikov a obchodov, ďalej mapy, školy, vojenské a tarifné veliteľstvá a informačné kancelárie. z vyhliadky košického Národného divadla.
Priložený je aj informačný prehľad Prešova a Michaloviec, ako aj príslušný index, takže možno povedať, že ide o príručku, ktorá plní svoje poslanie po všetkých stránkach. Cena adresára je 60 Kč a je možné ho objednať u vydavateľa Rich. Böhnela na Kováčskej ul. č. 13 Košice.
Z denníka Slovenský východ, 1.11.1925
Košický adresár z roku 1925. (zdroj: VKJB, fond knižnice)
Súboj na život a na smrť vo vzduchu
Psychicky chorý pasažier napadol pilota. Núdzové pristátie pri Rožňave.
V sobotu popoludní o pol piatej sa pred košickými hangármi leteckej spoločnosti Aerolin objavil čudne sa správajúci muž a vzrušene sa pýtal, či môže dostať lietadlo do Bratislavy.
Keďže pravidelná linka odlietala už napoludnie, tajomný pasažier, ktorý sa predstavil ako lekár, si objednal špeciálny let, no bolo mu oznámené, že vzhľadom na čas letu 2 hodiny a 20 minút sa pre blížiacu sa tmu môže prepraviť len do Nitry a odtiaľ má pokračovať vlakom do Bratislavy. Údajný lekár zaplatil za let poplatok 2500 korún a lietadlo vzlietlo.
Cestujúci sa nad Rožňavou nervovo zrútil, vrhol sa na pilota a vo výške 1500 metrov ním začal triasť a následne dusiť. Pilot sa snažil pacifikovať svojho útočníka jednou rukou a zároveň sa pokúšal pristáť. Po takmer desaťminútovom boji sa núdzové pristátie podarilo, hoci chvost lietadla narazil na zem a zlomil sa, pasažieri sa nezranili. Pilot odovzdal lekára na rožnavskú policajnú stanicu, kde odpovedal zmätene.
Prehľadali ho a našli u neho veľké množstvo peňazí, začalo sa vyšetrovanie na zistenie totožnosti. Podľa jednej verzie bol pasažierom lietadla kňaz Dr. Csiszarik.
Z denníka Kassai Ujság, 3.11.1925
Krádež z oltára
Zlodej z košickej katedrály pred súdom.
Košický súd pod vedením sudcu Gedeona dnes odsúdil Košičanku Máriu Csupákovú, ktorá ukradla z oltára svätej Alžbety dve vázy na kvety. Mária Csupák podľa obžaloby 25. augusta tohto roku zachytila v Dóme málo ľudí a z jedného z bočných oltárov ukradla dve vázy s kvetmi, ktoré následne predala za 4 koruny Alžbete Zincó, ktorá o krádeži nevedela.
Obžalovaná Mária Csupák sa bránila tvrdením, že po pohrebe biskupa Fischera-Colbrieho položila na hrob dve vázy s kvetmi. O niekoľko týždňov neskôr, keď si myslela, že kvety zvädli, išla do Dómu po vázy. Keďže svoje kvetináče nikde nenašla, vzala z jedného oltára ďalšie dve, rovnako bezcenné vázy na kvety.
Štefan Béres, učiteľ a kostolník, obhajobu vyvrátil. Mária Csupák nemala v katedrále žiadne vázy na kvety. V neprospech obhajoby obžalovaného hovorilo aj rýchle inkaso za štyri koruny. Lastovecký súd po záverečnej reči prokurátora Dr. Lastoveckého uznal Máriu Csupákovú vinnou a za krádež v kostole ju odsúdil na 2 mesiace väzenia.
Z denníka Kassai Ujság, 3.11.1925
Návšteva vojnového cintorína
Padlí hrdinovia svetovej vojny dostávajú ročný plat päť korún. Na „cintoríne hrdinov“ v Košiciach armáda upravila a zapísala hroby 6000 mŕtvym.
Padlí hrdinovia vojny pokojne odpočívajú vo svojich hroboch a nezaberajú miesto pre nás žijúcich, a predsa je nás veľa, veľmi veľa v tom veľkom zhone, ktorý nazývajú životom. Ale aj mŕtvi požadujú od nás službu za láskavosť pomôcť znížiť počet ľudstva, každý padlý hrdina „žiada“ ročný mimoriadny honorár 5 korún. Suma je malá, ak vezmeme do úvahy, že živobytie potrebuje násobok piatich korún na deň a túto daň za padlých hrdinov budeme platiť len štyri roky – ako sa ukáže ďalej.
Podľa ustanovení Versaillskej zmluvy sú všetky bojujúce štáty povinné po dobu desiatich rokov od podpísania mierovej zmluvy udržiavať na svojom území hroby padlých vojakov a zosnulých vojnových zajatcov bez ohľadu na štátnu príslušnosť v dobrom stave. Pražské ministerstvo národnej obrany na tento účel vyčleňuje 5 korún za hrob ročne a platí aj udržiavanie poriadku v masových hroboch. Práce už prebiehajú v celej krajine a budú ukončené na jar.
Obnovou košického vojnového cintorína poveril vojenský veliteľ východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi generál Šnejdárek kapitána Janáka, pod ktorého odborným vedením včera popoludní cintorín hrdinov navštívili. Úprava cintorína bola naozaj veľmi potrebná, pretože doteraz poskytovali žalostný pohľad zrútené hrobové násypy zarastené vysokou trávou a burinou, nad ktorými bol často drevený kríž s ťažko rozlúštiteľným nápisom mena zosnulých. Medzi hrobmi sa takmer nedalo prejsť a meno mŕtveho sa na náhrobný kameň dostalo zvyčajne len vďaka hrobárovej pamäti podľa textu napísaného na truhle atramentovou ceruzkou.
Z úmrtných listov piatich vojenských nemocníc a epidemických staníc, ktoré počas svetovej vojny v Košiciach existovali, zostavil kapitán Janák zdĺhavou a namáhavou prácou presné mená zosnulých, dátumy ich úmrtia a ich uvedenie. Zo zápiskov vyplynulo, že v mnohých hroboch nie je pochovaný pôvodne uvedený, ale iný človek. Na cintoríne hrdinov je 3000 individuálnych hrobov a počet tých, ktorí boli uložení do masového hrobu, sa odhaduje na 3000. Väčšina z nich sú samozrejme vojaci bývalej rakúsko-uhorskej armády, ale je tu aj 220 Nemcov, 76 Talianov, 3 Srbi, 1 Čiernohorec, 2 Turci a 1 vojak rumunskej armády. Masové hroby sú 20-25 metrov dlhé, šesť metrov hlboké a mŕtvi sú v nich pochovávaní v šiestich vrstvách.
Je tam masový hrob, v ktorom leží 550 mŕtvych. Mená väčšiny z nich sa teda zistiť nedajú.
Pri vstupe na cintorín je pomník neznámeho vojaka zložený z dvoch mramorových dosiek. Dážď zmyl z mramoru text, ktorý naň napísal nebohý Karol Murgaš (vtedy ešte Anzelm Hegedűs) v roku 1917. Na budúci rok budú nápisy oznamovať význam pamätníka v slovenskom a maďarskom jazyku. Zaujímavosťou stĺpa, prikrytého stuhami – ktoré tam zostali na pamiatku zosnulých, je, že pod ním neležal žiadny mŕtvy. V strede vojenských hrobov stojí ďalší pomník, ktorý dal v roku 1919 postaviť košický vojenský veliteľ generál Rossi na pamiatku talianskych hrdinov odpočívajúcich na cintoríne a na ktorom je uvedených 74 mien talianskych mŕtvych (2 talianske hroby boli objavené až teraz).
Vojenské hroby sú usporiadané v 17 po sebe nasledujúcich radoch. Pre tých, ktorým príbuzní nevztýčili náhrobok, bol hrob upravený, nad ním bol umiestnený drevený kríž a malá tabuľa hlása, že – tu odpočíva „Štefan Kovács, Honvéd 9. pluku“. Nie „domobrana“, ako sa doteraz uvádzalo a čo zodpovedá rakúskemu Landwehru, ale honvéd. Sem-tam je na hrobe meno ženy – mená sestier, ktoré sa pri výkone svojich povinností stali obeťami epidémie.
Veľkú časť obyvateľov masových hrobov tvoria obete cholery z roku 1914, ktorých v noci na rebrinových vozoch previezli na cintorín, päťdesiat ľudí dali do šesť metrov hlbokej jamy, zasypali haseným vápnom, opäť vrstva ľudí, vrstva vápna, kým jamu neuzavreli. Ďalšiu oblasť masových hrobov tvoria mŕtvi z ústrania pri Zborove.
O precíznosti práce kapitána Janáka svedčí napríklad nápis na jednom hrobe: Rudolfa Lucz civil. Tento drevený kríž dnes zdobí tabuľa: Ján Doszt, slobodník, 14. husársky pluk. Prácu vykonávajú vojenskí väzni, ktorí dostávajú lepšie jedlo a za to 1 korunu denne. Vysilujúca práca trvá od 7. hodiny ráno do 15. hodiny poobede a je zaujímavé, že väzni prišli pred dozorujúceho seržanta a pýtali sa, či by si namiesto koruny nemohli dať 14 cigariet Zora, pretože s peniazmi by aj tak nemohli nič robiť a cigarety by fajčili, keďže vo väznici nie je prístup k tabaku.
Aké ťažkosti ich pri práci sprevádzali, dokazuje fakt, že pri kosení vysokej trávy sa zlomilo 11 kosákov. Samozrejme, nie pre trávu, ale pre kamene ležiace na hrboľatej zemi, ktoré znemožňovali čo i len prechod medzi hrobmi. 1600 hrobov je ešte bez tabúľ, alebo majú staré tabule na drevených krížoch, tie však budú čoskoro hotové a na jar postavia drevené kríže pre 67 ruských zajatcov ležiacich mimo cintorínskej priekopy, za múrom ortodoxného židovského cintorína, ktorí boli prvými obeťami veľkej epidémie cholery.
Dnes sú na cintoríne hrdinov pochovaní len vojnoví invalidi a aktívni vojaci, ktorí bojovali vo Veľkej vojne. Obvod cintorína, ktorý mesto osádza do pravidelného obdĺžnika stromami, je mementom, kde 6000 hrobov navždy pripomína: Mier je potrebný.
Z denníka Kassai Ujság, 7.11.1925
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
