ČLÁNOK POKRAČUJE POD INZERÁTOM
Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore pre The Times pripomenul „bolestivý moment“ z februára 2022, keď odmietol naliehavú žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského o uzavretie ukrajinského vzdušného priestoru.
Ako uviedol, „všetci sme sa báli o život prezidenta Zelenského a jeho rodiny. Volal mi z bunkra v Kyjeve, ruské tanky boli len pár ulíc.“ Zelenský podľa Stoltenberga argumentoval tým, že NATO už podobné operácie uskutočnilo – nad Bosnou či severným Irakom.
Stoltenberg však žiadosť odmietol, pretože by to znamenalo priamy vojenský stret s Ruskom. „Ak by sme chceli uzavrieť ukrajinský vzdušný priestor, museli by sme zničiť ruské protilietadlové systémy v Rusku a Bielorusku. To by znamenalo totálnu vojnu medzi NATO a Ruskom,“ vysvetlil. Vtedajší americký prezident Joe Biden podľa neho zdôraznil, že „Spojené štáty nebudú riskovať tretiu svetovú vojnu pre Ukrajinu“.
Protiklady aliancie
Stoltenberg v texte pre The Times priznal, že rozhodovanie na začiatku ruskej invázie stálo na hranici dvoch protichodných cieľov – podporiť Ukrajinu, no zároveň zabrániť rozšíreniu vojny na celý kontinent. „Ak by naším jediným cieľom bolo víťazstvo Ukrajiny, mohli by sme poslať vojakov a letectvo. To by však znamenalo priamy konflikt s Ruskom,“ povedal.
NATO sa podľa neho rozhodlo pre kompromis – rozsiahlu vojenskú a finančnú pomoc bez priamej účasti. Stoltenberg túto stratégiu prirovnal k americkému prístupu pred druhou svetovou vojnou, keď Washington zásoboval Britániu zbraňami, ale do bojov sa nezapojil až po útoku na Pearl Harbor. „Naším cieľom je vyhnúť sa vlastnému Pearl Harboru,“ dodal.
Zároveň však priznal, že pomoc Západu prišla „neskoro“. Ako sme písali v tomto článku, od anexie Krymu v roku 2014 podľa neho spojenci podcenili riziko eskalácie. „Báli sme sa, že podpora Ukrajiny vyprovokuje Rusko, ale samotná jej absencia povzbudila Putina,“ napísal vo svojich spomienkach On My Watch.
Afganistan a Trump
Stoltenberg otvorene označil pád Kábulu v roku 2021 za „najväčšiu porážku NATO“. Afganský viceprezident mu vraj vtedy povedal: „Zlyhali ste.“ Stoltenberg priznal, že napriek utrpeniu obyvateľstva bolo stiahnutie sa správnym rozhodnutím: „Vybudovať slobodnú a demokratickú spoločnosť silou bolo príliš ambiciózne.“
Ďalšou skúškou bola éra Donalda Trumpa, ktorú Stoltenberg v komentári pre The Guardian označil za „najtvrdšiu skúšku jednoty v histórii aliancie“. Trump počas kampane označil NATO za „zastarané“ a po nástupe do funkcie tlačil na európskych partnerov, aby zvýšili výdavky na obranu. Počas bruselského summitu v roku 2018 sa dokonca vyhrážal odchodom z USA.
Ako spomína Stoltenberg: „Cítil som, že celý projekt sa rúca.“ Situáciu zachránili zmierlivé slová Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona, ktorí pripomenuli, že Európa už dopláca na „krv a obete“. Napätie napokon rozptýlil holandský premiér Mark Rutte, ktorý Trumpa pochválil za jeho „silu vedenia“. Po tejto chvále prezident upustil od vyhrážok a verejne vyhlásil, že Spojené štáty „zostávajú pevne oddané NATO“.
Budúcnosť aliancie
Stoltenberg dnes ako nórsky minister financií trvá na potrebe pokračovať v podpore Kyjeva. „Ak bude musieť Putin zaplatiť za vojnu príliš vysokú cenu, bude ochotný sadnúť si za rokovací stôl,“ tvrdí. Nórsko podľa neho poskytuje rekordnú pomoc – až sedem miliárd eur, väčšinu vojenskú.
Stoltenberg uzatvára, že mierové rokovania musia zostať v rukách Ukrajiny. „Našou úlohou nie je dávať Kyjevu rady, ale poskytovať mu podporu,“ zdôraznil. Jeho memoáre tak mapujú desaťročie, v ktorom NATO čelilo najväčším skúškam od konca studenej vojny – a ktoré ukázalo, že aliancia prežíva nielen vďaka tankom, ale aj vďaka trpezlivosti svojich lídrov.
Prečítajte si viac z kategórie: Zahraničné
Ďakujeme, že ste si prečítali Startitup. Ak máte postreh alebo ste našli chybu v článku, napíšte nám na redakcia@startitup.sk.
Zdroje: The Times, SIU
Zdroj správ
