Predstavitelia Európskej únie dokončujú zásadnú prestavbu jej migračného systému, vrátane zefektívnenia deportácií a zvýšeného zadržiavania, po rokoch búrlivých diskusií o tejto otázke, kedy došlo k vzostupu krajne pravicových politických strán.
Od nárastu počtu žiadateľov o azyl a iných migrantov do Európy pred desiatimi rokmi sa názory verejnosti na túto problematiku zmenili.
Migračné politiky EÚ sa sprísnili a počet žiadateľov o azyl klesol z rekordnej úrovne.
Americký prezident Donald Trump však v posledných dňoch ostro kritizoval migračnú politiku 27-členného bloku ako súčasť národnej bezpečnostnej stratégie, čím označil európskych spojencov za slabých.
Ministri na stretnutí v Bruseli sa dohodli na koncepcii „bezpečnej tretej krajiny“ a zozname bezpečných krajín pôvodu, uviedol dánsky minister Rasmus Stoklund.
To znamená, že krajiny EÚ môžu odoprieť pobyt a deportovať migrantov, pretože buď pochádzajú z bezpečnej krajiny, alebo môžu požiadať o azyl v krajine mimo EÚ.
„Budeme môcť odmietnuť ľudí, ktorí nemajú dôvod na azyl v Európe, a potom budeme môcť vytvoriť mechanizmy a postupy, ktoré nám umožnia ich rýchlejšie vrátiť,“ povedal Stoklund.
„Nemali by to byť pašeráci ľudí, ktorí kontrolujú prístup do Európy.“
Ministri tiež súhlasili s vytvorením „spoločnosti solidarity“ na rozdelenie nákladov na prijímanie utečencov medzi členské štáty.
Tento fond má vyzbierať 430 miliónov eur (755 miliónov USD), ktoré sa majú vyplatiť krajinám, ktoré čelia väčšiemu migračnému tlaku, vrátane Cypru, Grécka, Talianska a Španielska v južnej Európe.
Maďarsko a Poľsko sa dlhodobo stavajú proti akejkoľvek povinnosti krajín prijímať migrantov alebo platiť za ich údržbu.
„Je dôležité dať ľuďom späť pocit, že máme kontrolu nad tým, čo sa deje,“ povedal Magnus Brunner, komisár EÚ pre migráciu.
Európska rada bude teraz rokovať so 720 politikmi v Európskom parlamente o prijatí alebo úprave zmien migračnej politiky.
Pravicové a krajne pravicové strany sú v podpore zmien zväčša jednotné.
Advokátka Amnesty International EÚ pre migráciu Olivia Sundberg Diez prirovnala zmeny v migrácii v EÚ k tvrdým zásahom Trumpovej administratívy.
Vyzvala európskych politikov, aby zablokovali nové opatrenia, ktoré „spôsobia hlboké škody migrantom a komunitám, ktoré ich vítajú“.
Francúzska poslankyňa za Zelenú Mélissa Camara označila zmeny za „vzdanie sa našich základných hodnôt a ľudských práv“.
V máji krajiny EÚ schválili rozsiahle reformy azylového systému bloku, pričom Európska komisia vydala nový pakt o migrácii a azyle.
Pakt okrem iného vyzýval na zvýšenie deportácií a zriadenie „návratových uzlov“, čo je eufemizmus pre deportačné centrá pre odmietnutých žiadateľov o azyl.
EÚ by nezriadila ani nespravovala takéto „centrály návratu“, ktoré by mohli byť v Európe alebo inde, ale vytvorila by právny rámec, ktorý by štátom umožnil rokovať s krajinami mimo EÚ, ktoré sú ochotné prijať odmietnutých žiadateľov o azyl.
Štáty ako Rakúsko a Dánsko budú pravdepodobne hľadať partnerov, ktorí by hostili takéto nákladné a legálne temné centrá, povedala Camille Le Coz, riaditeľka think-tanku Migration Policy Institute Europe, poukazujúc na dohodu, ktorú Holandsko uzavrelo v septembri s Ugandou o prijímaní utečencov.
Takéto centrá sa líšia od existujúcej, ale zatiaľ neúčinnej dohody, ktorú Taliansko podpísalo s Albánskom o offshore spracovaní azylu migrantov zachránených na mori.
Sporný plán vtedy ocenila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ako „pripravené“ riešenie na riadenie nelegálnej migrácie, no súdy v Taliansku ho opakovane zablokovali.
Hlavné politické strany dúfajú, že pakt o migrácii vyrieši problémy, ktoré rozdeľujú štáty EÚ, odkedy sa do Európy v roku 2015 prehnal viac ako milión migrantov, z ktorých väčšina utekala pred vojnou v Sýrii a Iraku.
