TEHERÁN – Prezident Masoud Pezeshkian odcestoval v stredu z Teheránu do Kazachstanu a Turkménska, na dvojdňovú cestu určenú na dosiahnutie pokroku v hospodárskych dohodách a účasť na regionálnej konferencii o budovaní mieru a dôvery.
Pezeshkianovou prvou zastávkou je Astana, kde sa stretáva s kazašským prezidentom Kassym-Jomartom Tokajevom. Prezident vo svojom prejave na letisku Mehrabad zdôraznil príležitosť na rozšírenie spolupráce v ekonomickom, priemyselnom, nerastnom, kultúrnom a dopravnom sektore.
Očakáva sa, že prezident v sprievode politickej a ekonomickej delegácie na vysokej úrovni, vrátane vedúcich predstaviteľov iránskych podnikov, dokončí viac ako 20 bilaterálnych dohôd týkajúcich sa obchodu, poľnohospodárstva a kultúrnej spolupráce.
Uprostred meniacej sa geopolitickej dynamiky v Strednej Ázii – vrátane zvyšujúcej sa angažovanosti USA, regionálnych krajín pripájajúcich sa k novým zmluvám a sankcií voči Rusku – návšteva Pezeshkiana podčiarkuje pragmatický prístup Teheránu: posilňovanie väzieb s bezprostrednými susedmi pri zabezpečení merateľných výsledkov v obchode a tranzite.
Po kazašskej etape iránska delegácia pocestuje do Turkménska, aby sa na pozvanie prezidenta Serdara Berdimuhamedova zúčastnila na Svetovej konferencii o dialógu za mier a dôveru v Ašchabad. Pezeshkian prednesie prejav a uskutoční bilaterálne rokovania so zúčastnenými hlavami štátov a vlád. Samit označil za príležitosť načrtnúť názory Iránu na regionálnu stabilitu a reagovať na rastúcu militarizáciu a humanitárne krízy v regióne.
Prezidentov itinerár vychádza z prebiehajúcich rokovaní o obchode, hraničných trhoch, energetických burzách a infraštruktúrnych projektoch, akými sú elektrické prenosové vedenia a cestné spojenia. Tieto diskusie sú súčasťou širšej iránskej stratégie na zvýšenie integrácie so Strednou Áziou – regiónom, ktorý funguje ako strategický tranzitný most pre ropu, plyn, poľnohospodárstvo a spoluprácu v oblasti životného prostredia.
Od uznania nezávislosti Kazachstanu v roku 1991 Irán udržiava nepretržité diplomatické, kultúrne a ekonomické vzťahy s Astanou. V priebehu desaťročí tento vzťah dozrel: od kultúrnej príbuznosti a ranej ekonomickej podpory až po spoluprácu v politických a multilaterálnych oblastiach.
Obchodné vzťahy medzi Teheránom a Astanou neustále rastú, aj keď nerovnomerne. V roku 2024 dosiahol bilaterálny obchod približne 340 miliónov USD, čo predstavuje nárast o 12,3 % v porovnaní s rokom 2023. V prvých deviatich mesiacoch roku 2025 dosiahol objem obchodu 249,1 milióna USD, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Počas prvých siedmich mesiacov roku 1404 (marec 2025 – marec 2026) neropný obchod medzi týmito dvoma krajinami zahŕňal 277 000 ton tovaru v hodnote 159 miliónov dolárov. Obe strany si verejne stanovili ciele vo výške 1 miliardy USD v blízkej budúcnosti a až 3 miliardy USD v dlhšom horizonte. Tieto ambície podporuje účasť na dohode o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou, podľa ktorej Kazachstan odstránil clá na približne 90 % tovarov, čím nahradili dočasné opatrenia z roku 2019, ktoré zvýšili obchod o 38 % a do roku 2022 dosiahli 521 miliónov USD.
Tranzit a logistika zostávajú ústrednými bodmi. Diskusie v Astane zahŕňajú rozšírenie východnej vetvy Medzinárodného severojužného dopravného koridoru (INSTC), ktorý Kazachstan spojil s cieľmi priepustnosti 15 miliónov ton do roku 2027 a 20 miliónov ton do roku 2030. Iránski predstavitelia považujú tieto koridory za strategické ekonomické trasy, ktoré môžu skrátiť prepravné časy, podporiť euroázijské dodávateľské reťazce a obmedziť vonkajšie obmedzenia.
Záujem Kazachstanu o rozvoj prístupu k južným námorným trasám v kombinácii s úlohou Iránu ako hlavného odbytiska Perzského zálivu pre veľkú časť Strednej Ázie naďalej vytvára štrukturálny stimul pre spoluprácu. Posudzované návrhy zahŕňajú kazašskú účasť na infraštruktúre iránskych prístavov, najmä v zariadeniach, ktoré dokážu zvládnuť zvýšené objemy kontajnerov a hromadnej nákladnej dopravy.
Pre Irán slúži rozširovanie spolupráce s Kazachstanom (a v širšom zmysle so Strednou Áziou) ako nástroj boja proti tlaku Západu. V obdobiach, keď Teherán čelí nezákonným sankciám pod vedením USA, nadviazanie pevných väzieb s krajinami ako Kazachstan ponúka alternatívne kanály pre obchod, zásobovanie a diplomatický styk.
Prostredníctvom spolupráce s Kazachstanom Irán posilňuje svoj prístup k stredoázijským pozemným trasám, kaspickým tranzitným kanálom a logistickým sieťam, ktoré obchádzajú tradičné západné námorné alebo letecké koridory. Táto diverzifikácia nie je len o ekonomike – je to aj politické vyhlásenie nezávislosti a snaha o strategickú odolnosť.
Zloženie delegácie a objem návrhov dohôd podčiarkujú, že cieľom tejto cesty je priniesť merateľné výsledky. Akékoľvek hodnotenie jeho úspechu bude závisieť od implementácie: či objemy obchodu prekročia súčasnú úroveň pod 400 miliónov USD, či projekty prístavov a koridorov dostanú financovanie a či sa toky nákladu na trasách Kazachstan – Turkménsko – Irán zvýšia v súlade s cieľmi kapacity koridorov.
V tomto kontexte návšteva funguje nielen ako diplomatická angažovanosť, ale aj ako test schopnosti Iránu premeniť politickú orientáciu a geografické výhody na trvalé ekonomické zisky.
