Bialiatski, spoludržiteľ Nobelovej ceny za mier za rok 2022, je bojovníkom za ľudské práva, ktorý roky bojoval v mene politických väzňov, kým sa ním sám stal. Vo väzení bol od júla 2021.
Viditeľne starý, odkedy ho naposledy videli na verejnosti, pri príchode na americké veľvyslanectvo v Litve sa zoširoka usmial, keď objal exilovú opozičnú líderku Sviatlanu Tsikhanouskaya.
Žena drží starú bieloruskú vlajku, keď čaká na prepustených väzňov na americkom veľvyslanectve v litovskom Vilniuse.Credit: AP
Bialiatski pre agentúru Reuters povedal, že minulú noc strávil na väzenskej posteli v miestnosti s takmer 40 ľuďmi a stále sa vyrovnával s myšlienkou byť na slobode.
Povedal, že ciele boja za ľudské práva, za ktoré on a jeho spolubojovníci získali Nobelovu cenu, sa stále nenaplnili.
„Tisíce ľudí boli a stále sú uväznené… Takže náš boj pokračuje,“ uviedol vo svojich prvých verejných komentároch za tri roky od získania ceny.
Nórsky Nobelov výbor vyjadril „hlbokú úľavu a úprimnú radosť“ z jeho prepustenia.
Kalesnikava, vodca masových protestov proti Lukašenkovi v roku 2020, patril medzi veľkú skupinu, ktorú autobusy odviezli na Ukrajinu.
„Samozrejme, v prvom rade je to pocit neuveriteľného šťastia: vidieť svojimi očami ľudí, ktorí sú vám drahí, objať ich a pochopiť, že teraz sme všetci slobodní ľudia. Je to veľká radosť vidieť môj prvý voľný západ slnka,“ povedala vo videu zverejnenom ukrajinským kanálom Telegram Khochu Zhit.
Ukázala, ako sa objíma s Viktarom Babarykom, opozičným politikom zatknutým v roku 2020, keď sa pripravoval kandidovať proti Lukašenkovi vo voľbách. Babaryka povedal, že jeho syn Eduard je stále vo väzení v Bielorusku.
Načítava sa
Tatsiana Khomich, Kalesnikavova sestra, povedala, že sa obávala, že by mohla odmietnuť opustiť Bielorusko, a bola pripravená pokúsiť sa ju presvedčiť.
„Veľmi sa teším na objatie Márie… posledných päť rokov bolo pre nás veľmi ťažkých, ale teraz som s ňou hovorila (telefonicky) a mám pocit, akoby sa tých päť rokov nestalo,“ povedala.
Americkí predstavitelia povedali agentúre Reuters, že zapojenie Lukašenka je súčasťou snahy odtrhnúť ho od Putinovho
vplyv, aspoň do určitej miery – úsilie, ktoré bieloruská opozícia doteraz vnímala s extrémnym skepticizmom.
USA a Európska únia uvalili na Bielorusko rozsiahle sankcie po tom, čo Minsk po sporných voľbách v roku 2020 spustil násilný zásah proti demonštrantom a uväznil takmer všetkých oponentov Lukašenka, ktorí neutiekli do zahraničia.
Sankcie boli sprísnené po tom, čo Lukašenko umožnil Bielorusku slúžiť ako priestor pre ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022.
Exilová bieloruská opozícia vyjadrila Trumpovi vďačnosť a uviedla, že skutočnosť, že Lukašenko súhlasil s prepustením väzňov výmenou za ústupky týkajúce sa potaše, je dôkazom účinnosti sankcií.
Opozícia neustále tvrdí, že Trumpovu pomoc Lukašenkovi považuje za humanitárne úsilie, no sankcie EÚ by mali zostať v platnosti.
„Americké sankcie sú o ľuďoch. Sankcie EÚ sú o systémových zmenách – zastavení vojny, umožnení demokratických
prechod a zabezpečenie zodpovednosti. Tieto prístupy si navzájom neodporujú; navzájom sa dopĺňajú,“ povedala exilová opozičná líderka Sviatlana Tsikhanouskaja.
Lukašenko už predtým poprel, že by v Bielorusku boli politickí väzni, a opísal týchto ľudí ako
„banditov“. Ešte v auguste sa pýtal, prečo by mal oslobodiť ľudí, ktorých považuje za odporcov štátu, ktorí by mohli „opäť viesť vojnu proti nám“.
Načítava sa
Trump označil Lukašenka za „veľmi rešpektovaného bieloruského prezidenta“, čo je opis, ktorý je v rozpore s tým
opozícii, ktorá ho považuje za diktátora. Vyzval ho, aby oslobodil až 1300 alebo 1400 väzňov, ktorých Trump označil za „rukojemníkov“.
„Spojené štáty sú pripravené na ďalšiu spoluprácu s Bieloruskom, ktorá presadzuje záujmy USA, a budú pokračovať v diplomatickom úsilí o oslobodenie zostávajúcich politických väzňov v Bielorusku,“ uviedlo americké veľvyslanectvo v Litve.
Bieloruská ľudskoprávna skupina Viasna, ktorú Minsk označil za extrémistickú organizáciu, uviedla v predvečer sobotňajšieho prepustenia počet politických väzňov na 1227.
