Vláda Bracks zrodila GORC, aby prevzala kontrolu nad pobrežím od jeho miest a grófstiev, od ľudí, ktorí na ňom žijú, a zverila ho do rúk nikým nevolenému, nereprezentatívnemu orgánu, ktorý pôsobí v Torquay a zodpovedá sa ministrovi životného prostredia, v súčasnosti Stevovi Dimopoulosovi.
Načítava sa
GORC sa pred niekoľkými rokmi premenil na GORCAPA. Tak je to v prípade quangov – vždy nejaká jasná iskra upravujúca vzhľad, vždy nová osoba na čele – sú to byrokratickí meniči, nepoznaní a nemožní partneri. Hovorí sa, že quango je bratranec ropuchy trstinovej – v tom, že ide o niečí nápad na riešenie problému, ktorý sa stáva problémom, na ktorý sa nasledujúce generácie snažia nájsť riešenie.
Toto je skutočne len ďalší príbeh ľudí, ktorí sú ovládaní z diaľky a chcú rovnakú autonómiu, akú majú iné grófstva a mestá. GORCAPA je imperiálny, vzdialený normanský barón, ktorý dekrétom vládne únavnej základni a intuitívne vie, čo je najlepšie pre ľudí, ktorých nepozná. Miestni obyvatelia dúfali, že uvidia nejaký pamätník svojej námornej histórie, svojho drevárskeho priemyslu a nejakú spomienku na domorodých obyvateľov.
Ale unikol tajný dokument GORCAPA. V čase písania tohto článku bude nová budova na konci móla v Lorne pozostávať z ôsmich rodovo neutrálnych toaliet (Bring your Wellies, Ladies) v polootvorenom formáte a minimalistického kiosku s 10 miestami na sedenie. Takže … latrína pre turistov, ktorí jazdia na dennej slučke z Melbourne k Apostles.
„Mami, potrebujem trochu.“
„Počkaj, miláčik. Za najbližšou zákrutou je pisoár Lorne.“
Chceli by ste, aby bolo vaše meno napísané veľké na Lorneovom novom pisoári, poslanec Steve Dimopoulos? Možno sa mi podarí presvedčiť istú striebornovlasú aktivistku, aby odložila svoj Molotovov kokteil a zobrala sprej.
