Ešte predtým, ako boli v nedeľu večer údajne nad elektrárňou na severe Belgicka spozorované najmenej tri drony, bol Brusel v stave najvyššej pohotovosti.
Množstvo pozorovaní dronov viedlo k opakovanému zatvoreniu letísk v krajine, kde tisíce cestujúcich uviazli a pristáli lietadlá.
Belgicko je posledným cieľom v sérii záhadných incidentov s dronmi po celej Európe nad letiskami a vojenskými miestami – a niektorí predstavitelia priamo ukázali prstom na Rusko. Orgány sa tak snažia posilniť obranu.
Belgické médiá uvádzajú, že drony boli tento víkend videné nad jadrovou elektrárňou Doel neďaleko prístavu Antverpy. CBC News zatiaľ tieto správy nedokázala potvrdiť.
Fotografia ukazuje chladiacu vežu jadrovej elektrárne Doel pri belgických Antverpách 4. januára 2016. Elektráreň sa údajne v nedeľu večer vyrojila dronmi. (Francois Lenoir/Reuters)
Na rozdiel od viacerých ruských bezpilotných lietadiel, ktoré v septembri narušili poľský vzdušný priestor v rovnakom čase ako rozsiahly letecký útok na Ukrajinu, o najnovších pozorovaniach sa vie veľmi málo.
„Element of whack-a-mol“
Nič nenasvedčuje tomu, že by niektorý z dronov zapojených do nedávnych pozorovaní bol zachytený alebo havarovaný.
„Je tu akýsi prvok úkrytu alebo schovávačky,“ povedal Jacob Funk Kirkegaard, vedúci pracovník Petersonovho inštitútu a bruselského think-tanku Bruegel.
„Tieto bezpilotné lietadlá, bez ohľadu na to, kto ich vypustí, alebo odkiaľkoľvek, nezdržujú, však? Vstúpia do… zablokovaných vzdušných priestorov a potom sú opäť preč.“
V nedeľu veliteľ britskej armády uviedol, že do Belgicka pošle expertov a vybavenie, aby pomohli odhaliť a brániť sa proti dronom.
Veliteľ britských ozbrojených síl Richard Knighton pre BBC povedal, že Belgicko požiadalo o pomoc po tom, čo bolo letisko v Bruseli minulý utorok večer na niekoľko hodín zatvorené v dôsledku pozorovania dronov.
Belgické letisko Liège, ktoré sa používa predovšetkým na nákladnú dopravu, malo minulý týždeň viackrát pozastavené lety – vrátane nedele – po správach o dronoch.
V Nemecku, kde drony v októbri na mníchovskom letisku zablokovali 17 letov, úrady zhromažďujú tímy rýchlej reakcie, aby čelili hrozbe, ktorú minister obrany krajiny pripísal Rusku.
Pred letiskom v nemeckom Mníchove je 6. októbra zobrazený nápis so zákazom dronov (Angelika Warmuth/Reuters)
V odpovedi na otázku novinára v piatok Boris Pistorius uviedol, že si myslí, že Belgicko je terčom prebiehajúcej diskusie o použití 140 miliárd eur (226 miliárd Cdn) v zmrazených aktívach Ruska na pomoc Ukrajine. Tieto peniaze sú uložené v belgickom zúčtovacom stredisku s názvom Euroclear.
„Toto je opatrenie zamerané na šírenie neistoty, na šírenie strachu v Belgicku: ‚Neopovážte sa dotknúť sa zmrazených aktív‘,“ povedal Pistorius v piatok. „To sa nedá vyložiť inak.“
Rusko tvrdenia odmieta
Minulý mesiac hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil akékoľvek obvinenia voči Rusku za vypustenie bezpilotných lietadiel za nepodložené a dodal, že „veľa politikov v Európe je teraz horlivých obviňovať Rusko z akéhokoľvek problému“.
Podľa Guiseppe Spatafora, výskumného analytika z Inštitútu EÚ pre bezpečnostné štúdie, sa frekvencia pozorovaní dronov stala „celkom bezprecedentnou“.
V e-maile pre CBC uviedol, že hoci môže byť ťažké nájsť priame dôkazy o ruskej účasti, existuje jasná „novinka“ pre krajiny, ktoré zažívajú výpadky dronov – buď podnikli významné kroky na podporu Ukrajiny, alebo o tom uvažujú.
Keď sa 22. septembra v Kodani zastavila letecká doprava, dánska premiérka Mette Frederiksenová to nazvala „doposiaľ najzávažnejším útokom na dánsku kritickú infraštruktúru“ a nemožno vylúčiť ani ruskú účasť.
Po tomto incidente dánske úrady uviedli, že ktokoľvek ovládal drony, bol „schopný“ a schopný ich pilotovať v rôznych letových vzoroch. Polícia v tom čase uviedla, že policajti sa rozhodli nepokúšať sa ich zostreliť vzhľadom na riziko pre cestujúcich na letisku a palivo a lietadlá na pristávacích dráhach.
Od incidentov v Dánsku bolo zverejnených veľmi málo informácií o nedávnych pozorovaniach v Európe, ale úradníci sľúbili posilniť obranu.
Členovia posádky na palube letu NATO AWACS (Airborne Warning and Control System) skúmajú oblohu a hľadajú potenciálne hrozby, vrátane akýchkoľvek lietadiel alebo bezpilotných lietadiel vstupujúcich do vzdušného priestoru NATO. (Briar Stewart/CBC)
Viac hliadok NATO
Po tom, čo začiatkom jesene narušilo poľský vzdušný priestor približne 20 ruských bezpilotných lietadiel, NATO oznámilo Eastern Sentry, misiu na posilnenie leteckých hliadok v Poľsku pomocou sledovacích lietadiel vybavených veľkou radarovou kupolou, ktorá umožňuje posádke vidieť viac ako 500 kilometrov akýmkoľvek smerom.
Zatiaľ čo systém umožňuje posádke rozpoznať lietadlá a lode na mori, menšie drony sú výzvou.
SLEDOVAŤ | NATO hľadá drony vo východnej Európe:
Ako NATO sleduje hrozby vzdušného priestoru nad východnou Európou
NATO hľadá hrozby vo vzdušnom priestore nad východnou Európou, keďže podozrivé pozorovania dronov naďalej zatvárajú letiská. Pre The National sa Briar Stewart z CBC bližšie pozrie na misiu Operation Eastern Sentry a na to, čo sleduje na oblohe.
„Potrebujeme vyladiť naše systémy, aby sme tieto drony videli, pretože lietadlo, normálne lietadlo, nebude mať rovnaký radarový návrat ako malé drony,“ povedal kapitán Joel, veliteľ lietadla, ktorého identifikujú iba celým menom v súlade s bezpečnostným protokolom NATO.
Joel hovoril s CBC počas pozorovacieho letu 4. novembra, kde sa 28-členná posádka zamerala na monitorovanie východného krídla NATO kvôli prípadným vzdušným inváziám.
„Situácia na Ukrajine nám dokázala, že počas napätej situácie môže byť človek kreatívny pri hľadaní nových spôsobov boja,“ povedal Joel. „Koncept, ktorý sme mali pred piatimi alebo 10 rokmi, sa vyvinul veľmi rýchlo… musíme sa vyvíjať aj my.“
Keď sa CBC spýtala dôstojníka NATO pre verejné záležitosti, ako sa západná vojenská aliancia podieľa na monitorovaní posledných pozorovaní dronov, odpovedal, že tieto informácie nemožno zdieľať, pretože sú utajené.
Polícia a armáda kontrolujú škody na dome zničenom troskami po zostrelení ruského bezpilotného lietadla v dedine Wyryki-Wola vo východnom Poľsku 10. septembra (Getty Images)
Rozmiestnenie dronovej steny
Predstavitelia Európskej únie, ktorí už mesiace hovoria o potrebe celoregionálnej „dronovej steny“, teraz sľubujú, že ju zavedú do roku 2027.
„Nenazval by som to úplne nereálne, ale nazvime to veľmi ambiciózne,“ povedal Funk Kirkegaard.
Hovorí, že jedným z ponaučení z ukrajinských bojov za posledných 3,5 roka je, že je mimoriadne ťažké zachytiť vlny svižných, relatívne lacných bezpilotných lietadiel, ktoré sa dajú masovo nasadiť.
Hovorí, že Európa by namiesto toho mala zúžiť svoje zameranie a sústrediť sa na ochranu kritickej infraštruktúry.
Hovorí však, že je potrebné urobiť rozhodnutia o riziku zásahu – napríklad zostrelenie podozrivého dronu v mestskej oblasti.
„Aj keď ho dokážeme zostreliť, čo sa stane, ak spadne na dom?“ povedal.
„Sú to rozhodnutia v reálnom čase s množstvom neistôt.“
